Březen 2018

Silnejší zvíťazí

30. března 2018 v 22:43 | smartly
Viem, že môj blog už dávno odradil slabé povahy. Napriek tomu by som vás asi mal varovať, aby ste nasledujúci článok nečítali v zlom psychickom rozpoložení.

Keď časť triedy zo strednej absolvovala fakultatívny výlet do Osvienčimu, nezúčastnil som sa ho. Túto možnosť som vynechal aj neskôr pri návšteve Krakowa v rámci mojej prvej youth exchange. Keby som to chcel povedať poeticky, tak Osvienčim ma volá, ale ja mu ukazujem fakera.
Čas je veľmi mocný mág, ale nie všemocný. Sú ešte mocnejšie veci, ako čas. Napríklad vaša DNA. A vaša DNA pozná veci, cez ktoré sa nikdy neprenesiete.

Ako som nesedel v dodávke a nerozdával cukríky

23. března 2018 v 23:32 | smartly |  papaj Popeye
Bol som nedávno v materskej škôlke pre nadané deti a keďže ma tam nechali medzi kopou detí samého, musel som sa vynájsť a vymyslieť si chytro nejakú rozprávku. Zjavne sa mi to náramne podarilo a decká som doslova uchvátil. Decká vraj ešte dva dni po mojej návšteve ani len nepípli, iba sa dokola pýtali, či sa ten ujo ešte niekedy vráti.
Tak som sa, milí čitatelia, rozhodol aj vám tú rozprávku prerozprávať.

Nocturnes

17. března 2018 v 12:53 | smartly |  Samospúšť
You wake up at night without a paplable reason but with a strong premonition that while you were sleeping, hideous forces were fully active and working hard.


I woke up 2:22 at night, alone in my room. Nothing seemed out of the ordinary, darkness and calm everywhere, distant sound of a clock in the kitchen. I had a strange lasting feeling though, that something was still wrong: as if I wasn't supposed to wake at this time. As if I caught something evil in flagranti and the reality I used to see everyday did not have enough time to fully rearrange itself yet. Everything seemed... unfinished.