H

10. ledna 2018 v 16:50 | smartly
Posledná báseň, ktorú sa mi podarilo zachrániť z popola minulosti.

Hovorí sa, že v momente keď fúkate do plameňa horiacich sviečok na narodeninovej torte, máte si niečo želať. To, čo ostatní v tomto momente vidia vo vašich očiach, nemusí byť len odraz horiacich sviečok. Môže to byť váš vlastný plameň. Plameň horúcejší, než všetky ohne sveta.

Preto aj táto báseň bola venovaná nielen jednej skutočnej osobe, ale každému z vás, kto v sebe nosí neskrotný plameň.



H

Klbko trasúcich sa prstov
a v nich fotografia dievčaťa
z plných pľúc čo fúka
do torty s pätnástimi sviečkami
kým v očiach jej horí
tajný sen o priateľovi
ktorý ju nikdy neopustí.
Kostnaté prsty pohladia ju po tvári.

Potom šestnástka tenká ako karta žolíka
zdvihne sa a zatvára okno
aby ju neodfúklo k zrkadlu
čo pozrie sa jej do očí
a uvidí v nich len poznanie
že otázka viac neznie či - ale kedy
sanitka ktorá huláka kdesi v pozadí
bude tá čo odvezie
jedinú dcéru jej plačúcej mamy.

Sedemnásť čiernych stúh
ozdobilo jej drevený prístrešok
keď naposledy pichla si
priateľa
ktorý ju nikdy neopustil
žilami rovno do boľavého srdca.












.

 


Komentáře

1 Keeble Keeble | Web | 14. ledna 2018 v 18:10 | Reagovat

To je děsivě hluboký..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama