Memos, vol. 2

19. listopadu 2017 v 21:54 | smartly |  Samospúšť
Už výstup z lietadla na Sabiha Gökcen Airport, kde si uprostred letiskovej haly vylihovali túlavé psy, predznamenával, aký týždeň ma v tejto obrovskej krajine bude čakať. Samozrejme, o Istanbule by sa dal napísať román, je to druhé najväčšie mesto, na aké moja noha vkročila, a rozhodne najviac multi-kulti. Kodaň, Brusel, Rím, Zurich či Londýn sú oproti Istanbulu oázy jednotvárnosti. Mesto, ktoré preklenuje dva kontinenty a milión kultúr, som mal opustiť už nasledujúce ráno, napriek tomu sa mi podarilo takmer vyvolať občiansku vojnu. Rozhovor na trajekte s mojimi dvoma novými kurdskými kamarátmi vyzeral asi takto:


H.: "Niiiice." (selfie s nimi, pozn. autora)
ja: "Like a Picasso picture."
K.: "Yees, yees."
(potom opäť to trápne ticho keď nikto nevie, čo má ďalej povedať)
ja: "So, which football club do you like?"
H.: "Besiktas!" (K. veľmi súhlasne prikyvuje) "And you?"
ja: "Fenerbahce." (nesúhlasne krútia hlavami) "You know because of Miňo Stoch."
H.: "Yees, yees, good player. Slovak. Slovak player."
(zase ticho)
ja: "So did you get to the World Championship?"
H.: "Who?"
ja: "Like your national team?"
(hrozivé ticho)
ja (v panike): "But you have Turkish passports, right?"
(vymenili si pohľady)
K.: "Aaah, funny guy, eh?"
(to už som sa radšej pratal kade ľahšie)


Vystúpil som na frekventovanom prístave, v ktorom na povrchu hladiny plávala súvislá vrstva oleja. Ani to však zjavne nebránilo miestnym rybárom, ktorí svoje úlovky, predpokladám, ihneď predali v miestnom stánku s rybacími pochúťkami. Stánok samozrejme zarobí tiež, pretože ušetrí na fritovacom oleji.


Zastavil ma dotieravý štrbavý Turek predávajúci zubné pasty. Nenechal sa odradiť, tak som mu venoval zubatý úsmev. Ono celkovo tváriť sa v Istanbule strateno alebo čumieť pridlho do mapy či na nápisy ulíc nie je dobrý nápad.
"My frieeend.", znie ihneď zo všetkých strán.


Aj v turistickom centre Istanbulu, tak ako v každom poriadnom turistickom meste, platí nepísaná dohoda (kartel), zaisťujúca neexistenciu supermarketu či obchoďáku v okruhu najbližších 50 km2. Ďalšou nepísanou dohodou je absencia cenoviek v miestnych stánkoch a bufetoch. Cena sa totiž tvorí "za pochodu". Po troch hodinách márneho hľadania som nakoniec navštívil skromne sa tváriaci kebab shop. Miestny uvádzač ma usadil na niečo tváriace sa ako stolička, a hneď ako som si sadol, si začal mädliť ruky. Dokonca mi prestrel (!) Pochopil som, že tento zapadlý kút smradu sa šmahom čarovného prútika premenil na najvychýrenejšiu istanbulskú reštauráciu s troma hviezdičkami od Michelina. A on vedel, že ja viem. Na jeho tvári sa zjavil víťazoslávny úškrn, zatiaľ čo moje vnútro zachvátila panika. Smrad ale ešte netušil, že má do činenia s vychytralým Slovákom odchovaným na wifonkách.

Tam, odkiaľ pochádzam ja, sa jedia *bravčové* kebaby! Moje náboženstvo mi nedovoľuje jesť hovädzinu ani teľacinu! Pokiaľ nie sú schopní uspokojiť ani takúto naprosto základnú a prirodzenú požiadavku, budem sa, žiaľ, s prevelikou ľútosťou musieť poobhliadnuť po ešte prepychovejšej reštaurácii. Güle güle.

Jeho úškrn tentokrát pripomínal skôr porážku pri Ruse.

Celkom dobre vedeli reštaurovať kostoly tí Osmani, nie?

Nikdy som si o sebe nemyslel, že disponujem takou tou mimoriadnou krásou, z ktorej sa ženám podlamujú kolená a mužom padajú sánky od závisti. Istanbulskí gayi sa rozhodli rázne ma vyviesť z omylu. To sklamanie v jeho očiach, keď som sa s ním musel rozlúčiť, lebo som v žiadnom prípade nemal čas nechať sa pozvať na romantickú večeru, ma pichlo niekde pri srdci. Sakra, baby, by som chcel vedieť ako to robíte. Hneď nasledujúce ráno pred odchodom, pri hostelových raňajkách som nadhodil reč s náhodným spolusediacim, a opäť sa z neho vykľul gay. Vlastní menšiu stavebnú firmu v Dubaji, a ja mu to celkom verím. Byť blonďatou zlatokopkou, tak už aj kupujem jednosmernú letenku do Istanbulu. Mimochodom, páni, niekde by som ešte našiel FB kontakt na Cenka, hm? ;)

Grand Bazaar. V žiadnom (!!!) prípade sem nepúšťajte ženu!

No dobre, pôvodne som chcel ten necelý deň v Istanbule zmieniť iba jednou vetou a venovať sa zvyšku týždňa na tureckom vidieku, ktorý už bol omnoho zaujímavejší, ale nejak sa tie mrchy spomienky začali z ničoho nič valiť. Tak možno niekedy nabudúce. Zmienim sa teda, že nás čakajú pravé turecké záchody, hneď následne aj nepekná hnačka na týchto pravých tureckých záchodoch (skúste si v 39 stupňových horúčkach dve hodiny odčupieť), tipovanie podľa obrázkov v samoobslužných pokladniach, ukradnutá žuvačka a žvásty o treste smrti, pravá blondýna a ksichty nalepené na predných sklách áut, kameň papier nožnice a smartly prerobený na ženu, návšteva mešity v deravých ponožkách a následné prekvapujúce zistenie, že som vlastne len geniálne predvídal miestnu tradíciu, ďalšie vyvolávanie občianskej vojny, správy o teroristickom útoku nejakých 60km južne od nás, úvahy o premiestnení dejiska mládežníckej výmeny a samozrejme kúpa najdrahšieho piva v histórii smartlyho - plechovkového Kozla za 90 korún.


Mimochodom, učte sa nemčinu, budete v Turecku ako doma.

©

Bin ich oder nicht schwul
Weiss nicht but have a cool
Prízvuk CZ i SK napůl
Didnt lérn dat in da skúl.


 


Komentáře

1 stuprum stuprum | Web | 23. listopadu 2017 v 23:47 | Reagovat

Chtěl bych tě vidět přerobeného na ženu!

2 smartly smartly | Web | 24. listopadu 2017 v 1:35 | Reagovat

[1]: Až František prekonvertuje na Islam!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama