Volí len vôl?

20. října 2017 v 21:38 | smartly
O demokracii toho bolo povedané mnoho. Mne osobne sa asi najviac páči konštatovanie od A. Lincolna: "The best argument against democracy is a five minute conversation with the average voter."


Naozaj, skúste sa postaviť pred volebnú miestnosť s tým, že sa opýtate prvých 10 ľudí, ktorí z nej vyšli, prečo volili stranu, ktorú volili.
"Lebo ON je taký rozhodný a rázny chlap."
"Lebo mám rada Pirátov z Karibiku."
"Na mítingu mi osobne podal ruku a dokonca sa so mnou aj rozprával!"
"Mali najlepšie párky v rohlíku."
"Lebo sú jediní, koho moji rodičia nechceli, aby som volil."

No a potom si tu ty, človek poctivý a zodpovedný, ktorý politiku aj sleduje a snaží sa v tom vyznať. Možno skôr, možno neskôr, ale celkom nevyhnutne príde fáza, keď si povieš, že v politike niet čistého človeka. Ten kydá na toho a ten zase na toho. Každý má nejakú špinu, a ten čo nemá, tak na neho nejakú našijú. A ty si ochotný voliť iba jednorožca čistého ako nové pampersky. A tak znechutene prehlásiš: "Nejdem voliť!" Iste. Veď ľudia zvolia za teba. Trebárs toho, ktorý má najlepšie párky v rohlíku.

Volil si? Gratulujem. Môžeš si aspoň povzdychnúť, že ťa väčšina opäť prevalcovala. Democracy is a tyranny of majority. Aká je tá väčšina, o tom sme sa bavili na začiatku. Ale nehádžme flintu do žita. Blbcov je veľa a je medzi nimi veľká konkurencia. Takže sa nám blbci pekne rozdelia medzi všetky politické strany. Ak ste niekedy chodili do speváckeho zboru, tak viete, čo sa snažím povedať. Keď polovica ľudí bude spievať úplne falošne a polovica presne podľa nôt, vzdialený divák bude počuť len tie noty. Lebo falošní speváci sa rovnomerne rozložia na všetky strany. Poznáte to zo štadiónov. A to si dovolím tvrdiť, že tam falošne spieva tak 90% ožratých fanúšikov. Prosím! Povedzte že chápete túto metaforu!


Takže chlapec je na seba hrdý dokonca až tak, že si to šupne na Facebook. To je roztomilé. Asi som mu to trochu pokazil. Nemal som to robiť, veď chudák mal v sebe aspoň toľko zodpovednosti, že zdvihol svoju riť a išiel voliť. Veď sa mohol namiesto toho učiť na skúšku, makať v továrni alebo pozrieť film, ktorý tak dlho odkladal. Že?

Hej. Aj to sa dá. Rozhodne sa to dá vtedy, keď žijeme v sladkej bubline nevedomosti... Keď si myslíme, že je predsa jedno, kto nám bude vládnuť, lebo sú všetci rovnakí. Kým si myslíme, že nás sa to aj tak netýka. Dá sa to, ale len dovtedy kým...
...my sami nie sme ten človek, ktorý sa snažil upozorniť na korupciu na najvyšších miestach, a tak nám polícia v aute "našla" veľké množstvo drog
...my sami nezistíme, za koľko sa na čiernom trhu predáva nahrávka kompromitujúca silného odporcu vládnej strany, presne tej strany, ktorá kontroluje tajnú službu, ktorá túto nahrávku nelegálne vyhotovila
...na vlastnej koži nezažijeme, že ako prokurátora, ktorý si už dvadsať rokov čestne robí svoju prácu, nás zrazu prevelia z prípadu, ktorý dozorujeme, a namiesto nás tam dosadia rodinného priateľa politika, ktorý má dobré vzťahy s obvineným
...nás ako novinára o druhej v noci na parkovisku neprepadnú štyria kukláči v maskáčoch a nerozkopú nám hubu so slovami "Nabudúce guľka."

Celý čas sme s hrôzou sledovali praktiky, ktoré sa dejú v niektorých diktatúrach. A potom zrazu zistíme, že toto sa deje v našej rodnej krajine.

What is the cost of democracy?

Na túto otázku má každý inú odpoveď. Ale až si raz budeme dávať do úst buráky, zatiaľ čo v telke sledujeme, ako vládna moc zosmiešňuje počet demonštrujúcich študentov v uliciach, spomeňme si aspoň na ľudí, ktorí pre tú demokraciu umreli.


Načo to písať, keď to všetko niekto už povedal za mňa.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama