"Básne" vol. 7.2

3. října 2017 v 20:23 | smartly
Prečítal som veľa kníh. Až nájdem nejakú, ktorá mi dá odpoveď na moju otázku, dám vám vedieť.


K. sa včera definitívne rozhodla, že jej načúram do džúsu. Bude prvá. Fakt sa mi nechce rozvádzať, čo zas vyviedla. Je to však pre mňa len malá útecha. Načúrať do džúsu človeku, ktorého chcete vidieť dva metre pod zemou, je ako dať si paralen na zlomenú nohu.
A má to ešte jeden háčik, ktorý si ale uvedomíte, až keď sa s tou hriešnou myšlienkou reálne pohrávate. 'Čo ak ona mi už dávno robí to isté?!'
A od tohto momentu už žiadne mlieko, džús ani víno v chladničke nechutia ako predtým.

Keby bol Boh spravodlivý (keby bol Boh), pomyslel by som si, že to je boží trest za to, že do nej nehádžem chlebom (ale močom). Sorry, Ježíšku, viem že si bol charakter, ale... ty si nikdy nebýval s K...

Ale ja som asi príliš lenivý triafať sa do úzkeho hrdla fľaše. Na splnenie účelu úplne postačí otázka: "Chutil ti džús?" Až sa budem sťahovať z tohto pekla, prednesiem onú vetu na rozlúčku. Následne za mnou K. zabuchne dvere, dvakrát sa prežehná, a vráti sa do svojej izby sedieť na vajciach. Na stolíku si nájde vzorku moču vo fľaštičke. Čo myslíte, oňuchá to?

***


***

Sedíme za stolom, oproti sebe, a ja s úžasom počúvam príbeh o jej poslednom ex-priateľovi.
"A toto robil stále. Veď nakoniec som mu aj dala facku. To bolo posledný raz, čo sme sa videli."
"Si ho pristihla, ako sa obzeral za inými?"
"Na narodeninovej party priateľa mojej kamarátky som si nachvíľu odskočila na toaletu, a už sa s ňou oblizoval na parkete."
"Ou."
"Ale, chápeš, keby bola aspoň krajšia!!!"

***

Už ťa vidím.
Si kompletne premočená.
Zmochlané vlasy.
Zahanbíš sa.
Usmejem sa.
Nechápeš.

Stojíš tam ako zmoknutý vták,
ktorého nenaučili lietať.
Otváram náruč, civíš na mňa.
Čo máš robiť?
Naučím ťa to.

Tykáš si so Smrťou,
ale nevieš, čo je objatie.
Usmejem sa,
ale v očiach mám smútok.
Nechápeš.

***

Drží v ruke pohár brusinkového džúsu. Zatiaľ čo v hlave formulujem otázku, moje oči fascinovane skúmajú jeho hebkú pokožku na rukách.
"Keby som ťa požiadal, aby si mi poslal nejaké svoje dielo, poslal by si mi to najlepšie, čo si kedy vytvoril?"
Zamyslí sa, odpovedá mi však protiotázkou: "Keby som ťa požiadal, aby si mi požičal nejaké dielo od tvojho najobľúbenejšieho autora, dal by si mi to najlepšie, čo kedy napísal?"
Usmejem sa.
"Určite."
Pokývne, pretože vie, že už poznám odpoveď na svoju otázku.
"Ale svoje najlepšie dielo by som ti neposlal.", konštatujem nakoniec.
Teraz sa usmeje zas on. "A čo teda?"
"Poslal by som ti svoje najlepšie dielo, ale so slovami, že tu mám niečo od môjho obľúbeného autora."
"Takže keby som ti ho skritizoval, tak sa k nemu nepriznáš?"
Zavrtím hlavou.
"Nepriznal by som sa k nemu, a ďalšie diela ti už neposlal iba vtedy, keby si mi ho neskritizoval (alebo nevychválil) dostatočne vášnivo."

***

Narodilo sa dieťa.
Zvedavé očká
pátrajú po maminke
a ústočká
po prse.
A vonku za kovovými stenami
uteká svet
rýchlosťou vlaku.
Narodilo sa dieťa.
Na ceste do Treblinky.






















.
 


Komentáře

1 Hrobárova Dcéra Hrobárova Dcéra | Web | 4. října 2017 v 16:44 | Reagovat

"Ale, chápeš, keby bola aspoň krajšia!!!"- veta, ktorá vysvetľuje všetko. Je zvláštne, že také osoby skutočne existujú... zázrak

2 smartly smartly | Web | 9. října 2017 v 19:14 | Reagovat

[1]: No, ešte sa mohol bozkávať s chlapcom... Ruku na srdce, nenaštvalo by to ešte viac?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama