Pár nerýmov

3. října 2017 v 20:23 | smartly |  čaká na Ká

K. sa včera definitívne rozhodla, že jej načúram do džúsu. Bude prvá. A dúfam, že aj posledná. Načúrať do džúsu človeku, ktorého chcete vidieť dva metre pod zemou, je ako dať si paralen na zlomenú nohu.
Má to ešte jeden háčik. Čo ak ona mi už dávno robí to isté?
A od tohto momentu už žiadne mlieko, džús ani víno v chladničke nechutia ako predtým.
Keby bol Boh spravodlivý, pomyslel by som si, že to je boží trest za to, že do nej nehádžem chlebom, ale močom.

Nočný update: ja sa vlastne vôbec nepotrebujem triafať do úzkeho hrdla fľaše. Na splnenie účelu úplne postačí otázka: "Chutil ti džús?" Až sa budem sťahovať z tohto pekla, prednesiem onú vetu na rozlúčku. Následne za mnou K. zabuchne dvere, dvakrát sa prežehná, a vráti sa do svojej izby sedieť na vajciach. Na stolíku si nájde vzorku moču vo fľaštičke. Čo myslíte, oňuchá ho?

***


***

Sedíme za stolom, oproti sebe, počúvam príbeh o jej poslednom expriateľovi.
"A toto robil stále. Veď nakoniec som mu aj dala facku. To bolo posledný raz, čo sme sa videli."
"Si ho pristihla, ako sa obzeral za inými?"
"Na narodeninovej party priateľa mojej kamarátky som si nachvíľu odskočila na toaletu, a už sa s ňou oblizoval na parkete."
"Ou."
"Ale, chápeš, keby bola aspoň krajšia!!!"

***

Už ťa vidím.
Si kompletne premočená.
Zmochlané vlasy.
Zahanbíš sa.
Usmejem sa.
Nechápeš.

Stojíš tam ako zmoknutý vták,
ktorého nenaučili lietať.
Otváram náruč, civíš na mňa.
Čo máš robiť?
Naučím ťa to.

Tykáš si so Smrťou,
ale nevieš, čo je objatie.
Usmejem sa,
ale v očiach mám smútok.
Nechápeš.

***

Drží v ruke pohár brusinkového džúsu. Zatiaľ čo v hlave formulujem otázku, moje oči fascinovane skúmajú jeho hebkú pokožku na rukách.
"Keby som ťa požiadal, aby si mi poslal nejaké svoje dielo, poslal by si mi to najlepšie, čo si kedy vytvoril?"
Zamyslí sa, odpovedá mi však protiotázkou: "Keby som ťa požiadal, aby si mi doporučil nejaký film, doporučil by si mi taký, ktorý sa ti nepáčil?"
Usmejem sa. Pochopil som.
Pokývne, pretože vie, že už poznám odpoveď na svoju otázku.
"Ty snáď nie?", pýta sa ma s neskrývanou nedôverou.
"To dielo jedného blogera, čo som ti minule poslal, a ty si ho skritizoval pod čiernu zem..." Prikývne na znak, že si dobre pamätá. "...Tak to bolo v skutočnosti moje dielo."
Pohár brusinkového džúsu narazí do zubov nepatrne silnejšie, než by sa patrilo. A už je kvapka džúsu na stole.
"Tak prečo sa k nemu priznávaš?"
"Lebo si mi ho skritizoval dostatočne vášnivo."

***

Narodilo sa dieťa.
Zvedavé očká
pátrajú po maminke
a ústočká
po prse.
A vonku za kovovými stenami
uteká svet
rýchlosťou vlaku.
Narodilo sa dieťa
na ceste do Treblinky.






















.
 


Komentáře

1 Hrobárova Dcéra Hrobárova Dcéra | Web | 4. října 2017 v 16:44 | Reagovat

"Ale, chápeš, keby bola aspoň krajšia!!!"- veta, ktorá vysvetľuje všetko. Je zvláštne, že také osoby skutočne existujú... zázrak

2 smartly smartly | Web | 9. října 2017 v 19:14 | Reagovat

[1]: No, ešte sa mohol bozkávať s chlapcom... Ruku na srdce, nenaštvalo by to ešte viac?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama