Říjen 2017

Goodbye, forever

27. října 2017 v 19:00 | smartly |  Popeye už papal
Yes, these things happen. One day they are among us, and next day they are gone, forever. And we didn't even have the chance to say goodbye or give them one hug. Now we are really sad, there is so much we would like to do otherwise, if only we had one more chance to change everything. But we don't. It's too late. So many beautiful, sensitive and good people end their lives before they even had the chance to discover the beauty inside them. They died as outcasts: in shame, humiliation and self-hatred. Alone and dreamless. This just hurts. It hurts somewhere very very deep.

Memos vol. 1

26. října 2017 v 1:20 | smartly |  papaj Popeye
Let's celebrate the fact,
that we have seen the back
of another black
day.

(DM)

Dnešný deň bol čierny ako bezmesačná noc, aj keď táto černota mala v sebe aj istú "temnú krásu". V časoch najčiernejších treba sa ponoriť obzvlášť hlboko a mne sa dnes podarilo objaviť svetlo spomienok. Už sem prakticky nikto nechodí, čo mi aspoň ušetrí prácu s prílišným filtrovaním. Ako chronologicky prvé prichádzajú spomienky z májovej Youth Exchange v jednom krásnom poľskom meste. Som naozaj rád, že isté veci sa nedajú zmazať.

Volí len vôl?

20. října 2017 v 21:38 | smartly |  Popeye už papal
O demokracii toho bolo povedané mnoho. Mne osobne sa asi najviac páči konštatovanie od A. Lincolna: "The best argument against democracy is a five minute conversation with the average voter."

Pár nerýmov

3. října 2017 v 20:23 | smartly |  čaká na Ká

K. sa včera definitívne rozhodla, že jej načúram do džúsu. Bude prvá. A dúfam, že aj posledná. Načúrať do džúsu človeku, ktorého chcete vidieť dva metre pod zemou, je ako dať si paralen na zlomenú nohu.
Má to ešte jeden háčik. Čo ak ona mi už dávno robí to isté?
A od tohto momentu už žiadne mlieko, džús ani víno v chladničke nechutia ako predtým.
Keby bol Boh spravodlivý, pomyslel by som si, že to je boží trest za to, že do nej nehádžem chlebom, ale močom.

Nočný update: ja sa vlastne vôbec nepotrebujem triafať do úzkeho hrdla fľaše. Na splnenie účelu úplne postačí otázka: "Chutil ti džús?" Až sa budem sťahovať z tohto pekla, prednesiem onú vetu na rozlúčku. Následne za mnou K. zabuchne dvere, dvakrát sa prežehná, a vráti sa do svojej izby sedieť na vajciach. Na stolíku si nájde vzorku moču vo fľaštičke. Čo myslíte, oňuchá ho?