Vyčúraj sa do fontány hneď, ušetríš more času.

6. září 2017 v 17:12 | smartly
Pojednanie o nebezpečí kešu orieškov a iné pojednania.



Pojednanie o čúraní na verejnosti

Ľudia, uvedomte si jednu vec. Keď budete večer jesť veľa slaných kešu orieškov, nasledujúci deň vás bude pekne smädiť. Ak nie ste masochisti, pravdepodobne vypijete veľa vody. No a keď vypijete veľa vody, tak aspoň nechoďte do mesta bez pampersiek, preboha!
Pretože v meste, ktoré má bezmála pol milióna obyvateľov, nenájdete rozkvitnutú lúku s ceduľkou "Len pre teba".

Spoza rohu opustenej budovy na vás vybafne bezdomovec, alebo lovec urbexov aj s foťákom v ruke. Na kanál ani len nepomyslite, rajóny sa tam dedia z pokolenia na pokolenie. Stredný výťah na okresné daňové riaditeľstvo je síce podvečer už prázdny, ale vy nie ste barbari. A tak sa vaše zúfalé kroky presunú do prírody.

Najprv to skúsite v mestskom lesoparku. Svoj omyl si uvedomíte až vtedy, keď vás palicou zbije dôchodca, ktorý si myslel, že ste ho chceli obrať o prednostné právo na čerstvo uvoľnený flek jedinej neobsadenej lavičky. Scénu zatiaľ z diaľky sleduje sedemdesiat dupajúcich, upachtených a spotených bežcov. Po stmievaní síce bežcov ubudne, to ale nastupujú psíčkari s malými agresívnymi napoleonmi, ktorí okamžite vycítia vaše "nekalé" zámery a začnú prenasledovať vašu achilovku, pretože vás trestuhodne nenapadlo si na túto misiu zobrať kanady, s ktorými by ste ich mohli s hrejúcou definitivitou odkopnúť až za horizont.

A tak si kupujete šesťdesiatminútový lístok na MHD a idete až na konečnú zastávku. Tu sa za šesťposchodovými bytovkami týčia skutočné lesy a vaše srdce (a mechúr) zaplesá. Keď už ste dostatočne ďaleko v lese, vaše oči spatria neprístupne sa tváriaci krík a vy už viete, že presne toto bude vaše miestečko. Zisťujete, že dotyčný krík je malinový, ale roztrhané nohavice a trocha krvi sú zanedbateľnou cenou za najkrajší okamih vášho života, ktorý vás práve čaká.

A tak to prichádza. Slávnostná chvíľa! Rozopínate nohavice, vyťahujete vrabca a v tom päť metrov od seba začujete: "Kurvafix! To si človek nenájde chvíľu pre seba už ani v lese?! Právo na súkromie, heh? Mi hovor!"
Spoza vedľajšieho kríka vybehne neprívetivo sa tváriaca polonahá dvojica a zmizne v diaľke aj s rozdrapanými vecami. Červeň vás zaleje až dodatočne, keď úchyl spoza tretieho kríka usúdi, že ste zaujímavejší objekt pozorovania než oná dvojica.

Aj úchyl má právo na kúsok radosti, ale vy sa na to dneska fakt necítite. A tak vrabec putuje naspäť do svojej klietky a vy si kupujete ďalší šesťdesiatminútový lístok na cestu domov. Postaršia teta - pozorovateľka v autobuse, ktorú ste drzo nepustili na vaše miesto, sa postaví rovno nad vás a celý čas na vás neprívetivo pozerá. Z vašich privretých očí, rytmického pohybu stehien a zadku a rúk kŕčovito zvierajúcich isté partie si teta vyvodzuje záver, že zatiaľ čo ona musí stáť, vy si to náramne užívate. Nesúhlasne krúti hlavou, a tak sa na ňu rozpačito usmejete, čo ona berie iba ako priznanie viny.

Po štyridsiatich minútach sa dvere konečne roztvoria na vašej zastávke a vy si uvedomujete, že postaviť sa nie je vôbec tak jednoduché. (Teta si o tom zas niečo pomyslí, a na vaše miesto si nesadne.)
Jedna ulica, druhá ulica, na byt ostávajú ešte tri prekliate nekonečné ulice plné prekliatych ľudí, všade, všade sú ako mravce - a práve v tom momente váš mechúr prvýkrát zlyháva. Vpredu na nohaviciach sa okamžite objavuje mokrý fliačik a vám už neostáva nič iné, než ten mokrý fliačik rovnomerne rozšíriť na celý zvyšok tela. Na tento účel vám krásne poslúži verejná fontána rovno pred vami. Aaaach. Aký je svet krásny!


Pojednanie o moci

Vezmime si malého smartlyho a umiestnime ho do panelákového bytu do rodiny, kde sa napriek relatívne slušným platovým pomerom dosť šetrí na materiálnych veciach. Do bytu umiestnime špajzu ako poslednú miestnosť za kuchyňou, medzi kuchyňu a detskú izbu položme chodbu a malého smartlyho posaďme za PC do detskej izby. Šmahnime prútikom a malý smartly bude mať hrozne rád sladkosti, ktorých sa mu dostáva, v jeho ukrivdených očiach, tak málo. Keď už nejaká sladkosť v špajzi je, tak je veľmi dobre skrytá. Dajme tomu za fľašami od kompótov na najvyššej poličke, kam smartly nedočiahne, alebo v ťažkom vreci zemiakov na samom spodku. Smartly to ale aj tak vždy nepochopiteľným spôsobom vyňuchá, a tak rodičia volia novú taktiku. Taktiku zákazov. Žiadna sladkosť sa nespapá bez opýtania.

Smartly čoskoro zisťuje, že príjem sladkostí získaný pýtaním sa, sa nezhoduje so želaným príjmom sladkostí. Rovnica je jednoduchá. Sladkosť = odmena. Schopnosť jesť sladkosti podľa vlastnej potreby = moc. Malý smartly nemá moc dostať sa k odmene. Touto mocou neoplýva, pretože má strach. Strach z porušenia zákazu a následného trestu. Zo smartlyho pohľadu teda mocou k odmene disponujú rodičia.

♪ ♫ ♪

Teraz sa premiestnime do prítomnosti a smartlyho umiestnime do súkromného podnájmu ďaleko od rodičov. Súčasnému smartlymu už nič nebráni jesť sladkosti podľa chuti a potreby (a ako nepodstatnú bočnú poznámku uveďme, že mu sladkosti chutia stále rovnako). Smartly teda disponuje mocou, ktorú tak dlho hľadal. Napriek tomu papá menej sladkostí, ako papal vtedy, keď mocou nedisponoval. Pre lepšie pochopenie pointy ale uveďme, že papá presne rovnaké množstvo sladkostí.

Tak si to porovnajme. Máme malého smartlyho, ktorý nepapá sladkosti, a veľkého smartlyho, ktorý nepapá sladkosti. Napriek tomu jeden moc nemá, a druhý moc má. Teraz si už asi domyslíte, čo som týmto všetkým chcel vlastne povedať, ale pre lepšiu názornosť to napíšem čierne na bielom:

Moc nemá ten, kto niečo (ne)robí.
Moc má ten, kto niečo (ne)robí z vlastnej vôle.

A dostávame sa k jadru veci, a vlastne celého tohto blogu, pretože ak ma čítate pravidelne, už dávno ste ma museli pochopiť:

Pokiaľ niečo robím zo strachu, tak to nerobím z vlastnej vôle.

Preskočme teraz dve kapitoly vysvetľovania (som lenivý Schnitzel), a prejdime rovno k záveru, ktorý vám nebude nič hovoriť, lebo sme preskočili dve kapitoly vysvetľovania. Hovorí sa, že charakter človeka spoznáš, až keď mu dáš do rúk moc. Ja by som to posunul do ešte hlbšej roviny.

Svoj vlastný charakter spoznáš, až keď prekonáš strach.

A kruh sa nám pekne uzatvára.




carpe diem









.

 


Komentáře

1 Lennie Lennie | Web | 7. září 2017 v 16:47 | Reagovat

Ešte som tuším nečítala krajší a siahodlbejší opis nutkania na vyprázdnenie mechúra na verejnosti:)) Ale pobavila som sa, človeku občas ozaj stačí k šťastiu tak málo :P. Počas výšky (a hlavne nočnou/nadrannou) cestou z občasných párty bol pre mňa dosť často veľmi využiteľný mestský park. My sme ho však mali (našťastie) po ceste na intrák :)

2 smartly smartly | Web | 9. září 2017 v 11:23 | Reagovat

[1]: V tom prípade pozor na krvilačných krtkov :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama