When old is gold

11. srpna 2017 v 22:59 | smartly
Tak ako Obelixa predznanala príhoda z detstva, keď spadol do kotla magického koktailu od druida Getafixa, moju hudobnú prapodstatu predznamenal fakt, že mi ešte v miminhoode padla na hlavu tmavozelená kazeta. Bola to zároveň prvá pesnička, ktorú som si vypočul sám, keď už som dosiahol na magneťák a veľké, ťažké kožené sluchátka. Mike Oldfield: Moonlight Shadow. Odvtedy musím konštatovať stále dokola to isté: na 80ies som vyrástol, s 80ies aj umriem.

Iste, má to svoje nevýhody. Napríklad také, že zostanete navždy koncertnými panicmi1, pretože sa vám nechce chodiť pozerať na umierajúce šesťdesiatročné mátohy, ako spievajú romantické slaďáky o prvej láske. Ale čo vám poviem. Lepších 5 pixelov na Youtube, ako Justin Bieber naživo. Navyše, k nespochybniteľným výhodám prehistorického vkusu patrí, že to čo počuvate, je kvalita, ktorú preveril čas. Kto si o 40 rokov spomenie na Faded od Alan Walker?2

Ponúkam teda malý výber mojich najobľúbenejších "Radio Ga Ga"3 80tych rokov. Vypeckujte repráky (sluchátka, gramofóny, domáce kiná, 1000 Wattové disco sety...), ideme na to!


1. Meno David Bowie snáď ešte zarezonuje aj v súčasnosti (tým ďalším, čo príde, si už nie som tak istý). Na jeho koncert si už celkom iste nezájdeme. Do môjho výberu som sa po ťažkej úvahe rozhodol nezaradiť žiadny z jeho najväčších hitov (nadčasový Let's Dance, krásne hypnotizujúci Heroes4, (pre D.B.) typicky netypický Space Oddity, Under Pressure, ktorý vytvoril a naspieval s niekým, koho nebudem musieť predstavovať ani o 1000 rokov, alebo moje obľúbené China Girl). Naopak som si vybral menej známu pieseň ešte z počiatkov (1970), ktorú o 24 rokov neskôr preslávil interpret omnoho neskôr narodený, a omnoho skôr umretý5. Vyberám umeleckejšiu verziu zo Saturday Night Live Show:




2. Opakovaná skúsenosť mi velí, že nasledujúcu kapelu, žiaľ, už musím predstavovať, hoci ste minimálne jeden hit počuli v rádiu (ruku hore, pokiaľ ste si odjakživa mysleli, že je to Depeche Mode). Tears for Fears vo svojej dobe neboli žiadni treťotriedni predskokánci. Pecky ako zmienený Shout, Sowing the Seeds of Lowe alebo Everybody Wants to Rule the World dominovali britským, americkým aj svetovým rebríčkom. Naozaj, títo dvaja to mali rozohraté tak dobre, že sa mohli navždy zapísať do histórie písmenami rovnako tučnými ako DM. Snaha o perfekcionizmus pri albume Seeds of Love a následné vyčerpanie až rozpad kapely "v najlepšom" spôsobili, že po opätovnom zjednotení o cca 10 rokov neskôr sa už nikdy nevrátili naspäť na svoje pôvodné pozície. A tak album Songs from the Big Chair6 upadol do zabudnutia, zatiaľ čo Black Celebration od DM sformoval celú jednu hudobnú generáciu.

Veľmi dlho som sa rozhodoval, akého reprezentatívneho zástupcu tu vyberiem (to je tak ťažké, keď môžte vybrať iba jednu, zvlášť pri TFF, ktorí experimentovali s toľkými hudobnými štýlmi). Zvažoval som Head over Heels alebo Mad World7, ktoré mi tak pripomínajú Donnieho Darka, prípadne čudo z iného sveta Listen, krásnu Working Hour pre úchvatné intro či moju #1 od TFF Broken8. Nakoniec som sa skromne rozhodol pre nenápadnú ale peknú Pale Shelter.



3. Zhejtujte ma, ale Briti jednoducho robia lepšiu hudbu (ako Američania). Že sa v mojom výbere pohybujú iba britské kapely, som si uvedomil, až keď som už mal reprezentantov vybraných. No, neprekvapilo ma to :) Synth-popová avantgarda Art of Noise pochádza priamo z Londýna a na rozdiel od TFF zrejme nebudú vyhrávať rebríčky "muzikality". Oni totiž hudbu tak trochu "kazili", a to zámerne. Ničili, strihali a rezali, až kým z hudby neostali iba krátke rezance. Z tejto Sodomy-Gomory potom ako nejakí hudobní dadaisti pozliepali všemožné, často protichodné kúsky, dokopy, primiešali rôzne priemyselné zvuky a pazvuky, a to, čo z toho vzniklo, už poznáme. Art of Noise.

Do pozornosti by som dal napríklad Beat Box, ktorý museli samplovať celú večnosť, ale hlavne neskoršie už aj trochu muzikálnejšie počiny ako "korytnačkový trip" Moments in Love, a krásny ambient Robinson Crusoe či Crusoe. Vybral som však Close to the Edit, pretože, well, hudobné nástroje to skrátka schytali. A dobre im tak :)



4. Simple Minds je presne tá banda, pri ktorej ľutujem, že som s nimi nemohol vyrastať. Ich pesničky úplne kričia "Poď s nami na koncert", "Lose yourself in music kid", a "Let's Dance" (o čo sa ma neúspešne snažil presvedčiť rovnomenným singlom David Bowie). Som si celkom istý, že zažiť Simple Minds naživo musela byť pecka. Taký ten moment, keď si poviete, že rozhodne to stálo za to týždeň makať za pultom. A vyžaruje z nich mimoriadne pozitívna energia! Stiahnite si album Best of, nahrajte do mobilu, zoberte sluchátka a vyjdite si do prírody. Simple Minds sú hudobná extáza. Pesničiek je veľa, a tak len v rýchlosti zmienim známu Don't You Forget About Me, ktorú preslávil (alebo ktorá preslávila?) pekný film The Breakfast Club, azda ešte krajšiu Alive and Kicking, a tiež Let There Be Love a Mandela Day, ktorých názvy hovoria sami za seba.


5. Ďalší Škóti, ktorí, zhodou okolností, svoj názov prebrali od tých predchádzajúcich. Cocteau Twins. Kým Simple Minds vás naučili tešiť sa aj z lúčneho koníka, Cocteau Twins vás pravdepodobne privedú do hlbokej melanchólie. Alebo hypnózy. Rozhodne to nie je hudba, ktorá na vás vybafne z mainstreamového rádia pri ceste do školy. To platí tak teraz, ako to platilo vtedy. Elisabeth Fraser sa údajne inšpirovala Kate Bush, ale ak je to pravda, potom čakajte Kate Bush v. 3.0 a ešte na drogách. Čo Betka vystrája so svojim hlasom, by jej niekedy mohla závidieť aj sama Bjork. Rozhodoval som sa medzi agresívnejším Persephone, jemnejším Ivo, ktorý akoby si vypožičal Echa od chlapcov z Liverpoolu, a vysoko experimentálnym Lorelei. Nakoniec vyhral posledný menovaný.



Tak a to bude už naozaj všetko :) Zaujala vás niektorá kapelka? A aká hudba sa páči vám? Stojí nejaká súčasná kapela za to, aby ma pripravila o koncertné panictvo? Myslíte si, že niekoho zo súčasných pop stars budú počúvať aj naše vnúčence?

carpe diem






1) koncertný panic: človek, ktorý nikdy nebol na živom koncerte

2) bolo by zaujímavé pokúsiť sa zostaviť rebríček skupín a interpretov súčasnosti, ktorých budú počúvať ešte naše vnúčatá!

3) Všetko známe mená, aj keď tí úplne úplne úplne najslávnejší, ako Queen, Michael Jackson, Madonna, Prince, George Michael, Tina Turner, Whitney Houston, Bruce Springsteen, Duran Duran, Pet Shop Boys, Metallica, AC/DC, Scorpions, Aerosmith, R.E.M., Bon Jovi, Phil Collins, U2, The Police, Billy Ocean, Frankie Goes to Hollywood, A-Ha, a samozrejme DM (žmurk žmurk), tu nebudú.

4) ústredný song vynikajúceho nemeckého filmíka Christiane F

5) áno, Kurt Cobain

6) ktorý po muzikálnej stránke považujem za nejlepší album od čias prvohôr

7) áno, aj mne sa viac páči remake od G. Julesa, ale ten tanec Rolanda Orzabala je jednoducho nezabudnuteľný!

8) je to "dvojička" Head over Heels
 


Komentáře

1 Platan Platan | E-mail | Web | 15. srpna 2017 v 19:17 | Reagovat

Tak v hudbe sme teda dokonale protikladní :-D

2 smartly smartly | Web | 17. srpna 2017 v 14:02 | Reagovat

[1]: Hm, to by sme si mohli rozumieť ;D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama