Pár zaručených rád z časáku

29. července 2017 v 22:00 | smartly |  Popeye už papal
"Jeden smažák s hranolkami prosím. Alebo... Viete čo? Dajte rovno dva."
"Budete aj tatarku?"
"Jasné. Tou nešetrite."

Zatiaľ čo kedysi by vo mne podobný rozhovor tohto štíhleho chlapca s pani kuchárkou vzbudil závisť, dnes už vzbudzuje iba zhnusenie. Ako môžu necítiť ten hnusný pach lacného spáleného oleja? To fakt aj ja som toto kedysi jedol? A dokonca mi to chutilo?


Áno, patrím k tej menej šťastnej časti populácie, ktorá si nemôže dožičiť bez toho, aby sa to prejavilo na ich postave. Vlastne je môj organizmus tak trochu perpetuum mobile. Z každých 100 gramov, ktoré zjem, priberiem dvesto gramov. Pred 500 rokmi evolučná výhoda, dnes skôr na obtiaž. No, aspoň ušetrím na jedle. Môže si hovoriť kto chce čo chce, ako sa máme mať radi takí akí sme a pod., ale fakt je, že mne na postave proste záleží, rovnako ako na zdraví a celkovo na dobrom pocite. Ono to vlastne všetko spolu súvisí. Kalokagatia.

Rozhodol som sa teda s vami podeliť o pár rád, ako sa mi podarilo za cca 5 rokov postupne prepracovať postavu bez toho, aby som to robil nejak prvoplánovo, vedecky, študoval kalórie či držal diéty. Nikdy som nečítal časáky, ani zaručené tipy, ako schudnúť, takže neviem, do akej miery moje tipy budú v kategórii "niekto tu vymýšľa fúrik" a do akej "progressive unorthodox shit". V každom prípade berte s vlastným rozumom.


Začneme tým najočakávateľnejším. Začal som sa pohybovať. Zas to nebolo prvoplánové, jednoducho som mal tú sakramentskú výhodu, že ma šport začal baviť, a dokonca som sa pri ňom ani (ako iné neduživé decká) zásadne nedokaličil. Tenis, pingpong, bicykel, plávanie, turistika... Dnes už ma šport až tak neberie, ale... zotrvačnosť je sviňa. Alebo najlepší priateľ. Podľa toho, na ktorej strane zotrvačnosti stojíte. Keď už si totiž raz vypestujete správne pohybové návyky a aspoň nejakú normálnu svalovú hmotu, potom už stačí športovať aj párkrát týždenne a ide to takpovediac "samo sebou".

Samozrejme, pokiaľ ste robotník na stavbe, tak nemusíte športovať vôbec, a pokiaľ ste informatik, tak sa potrebujete hýbať prakticky v celom voľnom čase. Chcel som ale povedať, že ono to sakra trvá, než sa tuky premenia na svaly, ale funguje to aj opačne, svaly nezmiznú zo dňa na deň. Ani z mesiaca na mesiac. A je omnoho ľahšie si kondíciu udržiavať, než ju získať. Nasledujúci pohľad mi síce nezdvihne hladinu testosterónu, za to ale vo mne vzbudí jednoznačné sympatie:


A ešte jedna dôležitá vec k cvičeniu, než sa presunieme k stravovaniu. Naozaj to nefunguje tak, že dám si teraz palacinku so šľahačkou a utekám do posilky spáliť prebytočné kalórie. Kalórie nespálime cvičením (áno, spálime, ale v porovnaní s vysokokalorickými jedlami je tento zvýšený výdaj takmer zanedbateľný). Tí športovci s krásnymi vypracovanými telami nie sú tak štíhli preto, že "spálili" tuky pravidelným cvičením. A prečo teda?

Nazvime to Arnoldov paradox. Keď bude Arnold (Schwarzenegger) sedieť celý deň na stoličke a nič nerobiť, a chalan na obrázku sedieť celý deň na stoličke a nič nerobiť, tak Arnold pri tom spáli podstatne, podstatne viac kalórií. A tu sa bavíme o enormných rozdieloch. Prečo? Lebo svaly žerú jak svine aj keď sú zdanlivo v kľude.

Takže skutočne chudnúť začneme nie po týždňoch, dokonca ani po mesiacoch. Ono sa to "nakopne" až omnoho neskôr. A nenakopne to pár plážových svalov, tu biceps, tam kvadriceps...V tele je obrovské množstvo svalov a iba celkový komplexný pohyb (najlepšie kombinácia rôznych športov) nám dodá nielen svalovicu na miestach, kde by sme to v živote netušili, ale aj zdravší postoj, lepšiu koordináciu, menšiu zraniteľnosť úrazmi, väčšie sebavedomie, lepší pocit, no a niekde na konci aj... lepšiu postavu.

Ale to je predsa známa vec. Alebo si myslíme, že človek bol stvorený na sedenie? To je ako kúpiť si Lamborghini a používať ho na cestu do najbližšieho obchodu a naspäť. Telo si to nezaslúži. Fakt nie. Telo je jeden mimoriadne dokonalý, miliardami rokov vymakaný, do najmenšieho detailu prepracovaný sofistikovaný stroj na úrovni, k akej sa nepriblížime ešte veľmi veľmi veľa rokov. Je strašná škoda nechať ho zapadnúť prachom. Omnoho väčšia, než celkom novučké Lamborghini.


Tak tu to asi tu ukončím, a ak budete mať záujem, spíšem aj časť II, v ktorej sa pozrieme na tú záludnejšiu stránku: jedlo. Tak sa zatiaľ majte pekne, alebo ako chcete.








.
 


Komentáře

1 Platan Platan | E-mail | Web | 4. srpna 2017 v 22:48 | Reagovat

Som tiež na strane priberajúcich ľudí, moja postava morfuje podľa toho čo som zjedol v predchádzajúcom týždni. Napriek tomu by som ale smažáčik neodsudzoval. Ľudia majú radi veci, ktoré im škodia. A vyprážaný syr je jednou z nich :-D

2 smartly smartly | Web | 7. srpna 2017 v 19:43 | Reagovat

[1]: Mi hovor! Už rok svoj mozog presviedčam, že mne vlastne sladkosti nechutia, a on mi to vôbec, ale vôbec neverí :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama