Pár zaručených rád z časáku

29. července 2017 v 22:00 | smartly
"Jeden smažák s hranolkami prosím. Alebo... Viete čo? Dajte rovno dva."
"Budete aj tatarku?"
"Jasné. Tou nešetrite."

Zatiaľ čo kedysi by vo mne podobný rozhovor tohto štíhleho chlapca s pani kuchárkou vzbudil závisť, dnes už vzbudzuje iba zhnusenie. Ako môžu necítiť ten hnusný pach lacného spáleného oleja? To fakt aj ja som toto kedysi jedol? A dokonca mi to chutilo?


Áno, patrím k tej menej šťastnej časti populácie, ktorá si nemôže dožičiť bez toho, aby sa to prejavilo na ich postave. Vlastne je môj organizmus až tak efektívny, že zvyknem hovoriť, že som vynašiel perpetuum mobile. Z každých 100 gramov, ktoré zjem, fungujem a ešte priberiem dvesto gramov. Ešte pred 500 rokmi by to bola nesmierna výhoda. Dnes, v dobe spotrebnej spoločnosti a potravinových prebytkov (na západe!) je to vlastne už len na obtiaž. Ani len na tom jedle my, Perpeťáci, neušetríme, lebo najväčšie čmejdy sú v zásade aj najlacnejšie.

Hovorí sa, že u chalanov je úplne jedno, ako vyzerajú. Degenerovaný jednooký štrbavý potetovaný chlap s pupkom až po zem? Pokiaľ z neho srší sebavedomie, neexistuje nič príťažlivejšie. Istota, stabilita a sebavedomie je presne to, čo ženy hľadajú. Na mňa sa nedívajte, ja som tie slová nevymyslel, aj keď nemôžem povedať, že s nimi až tak nesúhlasím. Sám takýto sebavedomý (Arogantný? Nekritický? Nazvite si to, ako chcete) nie som. Na postave mi záleží, rovnako ako na zdraví a celkovo dobrom pocite. Ono to vlastne všetko spolu súvisí. Kalokagatia.1

Rozhodol som sa teda s vami podeliť o pár rád, ako sa mi podarilo za cca 5 rokov postupne prepracovať postavu bez toho, aby som to robil nejak prvoplánovo, vedecky, študoval kalórie či držal diéty. Nikdy som nečítal časáky, ani zaručené tipy, ako schudnúť, takže neviem, do akej miery moje tipy budú v kategórii "niekto tu vymýšľa fúrik" a do akej "progressive unorthodox shit". A ani či budú fungovať aj na niekoho iného. Možno na vás, Perpeťáci ;) V každom prípade berte s vlastným rozumom.


Začneme tým najočakávateľnejším. Začal som sa pohybovať. Zas to nebolo prvoplánové, jednoducho som mal tú sakramentskú výhodu, že ma šport začal baviť, a dokonca som sa pri ňom ani (ako iné neduživé decká) zásadne nedokaličil. Tenis, pingpong, bicykel, plávanie, turistika, šach... Okej, okej, ja viem. Ale ten šach ma sakra bavil! :D Dnes už ma šport až tak neberie, ale ono... zotrvačnosť je sviňa. Alebo najlepší priateľ. Podľa toho, na ktorej strane zotrvačnosti stojíte. Keď už si totiž raz vypestujete správne pohybové návyky a aspoň nejakú normálnu svalovú hmotu (na chaloša), potom už stačí športovať aj dvakrát týždenne a ide to takpovediac "samo sebou". Samozrejme, pokiaľ ste robotník na stavbe, tak nemusíte športovať vôbec, a pokiaľ ste informatik, tak sa potrebujete raz denne hýbať aspoň vo svojom voľnom čase. Chcel som ale povedať, že ono to sakra trvá, než sa tuky premenia na svaly, ale funguje to aj opačne, svaly nezmiznú zo dňa na deň. Ani z mesiaca na mesiac.

A ešte jedna dôležitá vec k cvičeniu, než sa presunieme k stravovaniu. Naozaj to nefunguje tak, že dám si teraz palacinku so šľahačkou a utekám do posilky spáliť prebytočné kalórie. Kalórie nespálime cvičením (áno, spálime, ale v porovnaní s vysokokalorickými jedlami je tento zvýšený výdaj takmer zanedbateľný). Tí športovci s krásnymi vypracovanými telami nie sú tak štíhli preto, že "spálili" tuky pravidelným cvičením. A prečo teda? Nazvime to Arnoldov paradox. Keď bude Arnold (Schwarzenegger - just in case) sedieť celý deň na stoličke a nič nerobiť, a ja sedieť celý deň na stoličke a nič nerobiť, tak Arnold pri tom spáli podstatne, podstatne viac kalórií. A tu sa bavíme o *enormných* rozdieloch. Prečo? No lebo svaly žerú jak svine, ak to chcete polopatisticky. A to aj keď sú zdanlivo v kľude. Takže skutočne chudnúť začnete nie po týždňoch, dokonca ani mesiacoch. Ono sa to "nakopne" až omnoho neskôr. A nenakopne to (až tak) ani pár plážových svalov. Tu biceps, tam kvadriceps, päť šesť svalov a koniec. V tele je strašné množstvo svalov a iba celkový komplexný pohyb (najlepšie kombinácia rôznych športov) vám dodá nielen svalovicu na miestach, kde by ste to v živote netušili, ale aj zdravší postoj, lepšiu koordináciu, menšiu zraniteľnosť úrazmi, väčšie sebavedomie, no a niekde na konci aj... lepšiu postavu.

Ale to je predsa známa vec. Alebo si myslíme, že človek bol stvorený na sedenie, či opakovať celý život ten istý jednotvárny pohyb? To je ako kúpiť si Lamborghini a používať ho na cestu do najbližšieho obchodu a naspäť. Telo si to nezaslúži. Fakt nie. Telo je jeden mimoriadne dokonalý, miliardami rokov vymakaný, do najmenšieho detailu prepracovaný sofistikovaný organizmus na úrovni, k akej sa nepriblížime ešte veľmi veľmi veľa rokov. Je strašná škoda nechať ho zapadnúť prachom. Omnoho väčšia, než celkom novučké Lamborghini.


No, pozerám, že som sa nejako rozpísal :O A to som si pôvodne myslel, že bude skôr opačný problém. Tak to asi tu ukončím, a ak budete mať záujem, spíšem aj časť II, v ktorej sa pozrieme na tú záludnejšiu stránku. Jedlo. Meh heh. *ide si do chladničky po zaslúžené sójové rezíky* Tak sa zatiaľ majte pekne. Alebo ako chcete.








1) To nemôže myslieť vážne! Tento chlapec nám tu chce rozprávať o duševnom zdraví? No... k tomu len dve veci. 1. ja som duševne úplne zdravý. Nespokojný nerovná sa chorý. Alebo áno? 2. keby som nebol zdravý fyzicky, bolo by to ešte omnoho horšie.
 


Komentáře

1 Platan Platan | E-mail | Web | 4. srpna 2017 v 22:48 | Reagovat

Som tiež na strane priberajúcich ľudí, moja postava morfuje podľa toho čo som zjedol v predchádzajúcom týždni. Napriek tomu by som ale smažáčik neodsudzoval. Ľudia majú radi veci, ktoré im škodia. A vyprážaný syr je jednou z nich :-D

2 smartly smartly | Web | 7. srpna 2017 v 19:43 | Reagovat

[1]: Mi hovor! Už rok svoj mozog presviedčam, že mne vlastne sladkosti nechutia, a on mi to vôbec, ale vôbec neverí :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama