Pár ekologických kecov

4. června 2017 v 18:26 | smartly
V živote som sa stretol už s nejedným zapáleným ekologickým aktivistom, a musím sa priznať, že vo väčšine prípadov som sa na nich pozeral buď s opovrhnutím (to ak ich zápal bol len hraný a veľmi zištný), alebo s pobaveným úsmevom (ak miera ich nadšenia bola nepriamo úmerná ich vedomostiam a rozhľadu). Jedna aj druhá skupina má potenciál narobiť viac škody, ako úžitku1. O to viac si cením skutočných ekológov s nadhľadom a vedomosťami. Kedy inokedy, ak nie dnes, keď sú informácie najdostupnejšie v histórii ľudstva, by som si nemal skúsiť vytvoriť vlastný názor sám? Posvietil som si preto na problém triedenia odpadu.


90. roky sú už dávno za nami a dnes už možno veselo špekulovať nielen o ekologickej, ale aj ekonomickej prínosnosti triedenia odpadu. Preštudoval som mnoho zdrojov, a nechce sa mi ich tu uvádzať (navyše je to blog, a nie diplomovka), a tak mi jednoducho môžete buď veriť, alebo nie.

Keby ste sa desiatich ľudí na ulici opýtali, prečo sa triedi odpad, predpokladám, že aspoň trom z nich by sa v hlave vybavil obrázok lesa, a v ňom pohodená PET fľaša, ktorá sa tam bude rozkladať ďalších 150 rokov. Dvaja z nich si zas predstavia skládku veľkú ako Manhattan. Skutočne, skládky odpadu rozhodne nie sú pekné na pohľad a tak, ako boli vytvárané kedysi (teda ledabolo tam, kde sa zdvihol najmenší odpor), mohli predstavovať problém napríklad pre podložie alebo spodné vody v danej oblasti.

Dnes na to už existujú normy a pokiaľ aspoň trochu dôverujeme inštitúciám, nemalo by sa stať, že baterku z mobilu po nejakom nezodpovednom pakovi budeme piť z nášho vodovodného kohútika. Okrem toho sa veľká časť odpadu dnes už spaľuje a získaná tepelná energia sa použije napríklad na výrobu elektrickej energie. Zvýraznené a podčiarknuté, alfou a omegou triedenia odpadu dnes nie sú (legálne) skládky odpadu, ale energetika. Povedané polopatisticky, zaujíma nás hlavne to, či je energeticky náročnejšie sklenenú fľašu vyrobiť, alebo zrecyklovať. A prečo energetika? Pretože energia rovná sa
  1. skleníkové plyny
  2. neobnoviteľné zdroje energie
Teda #1 a #2 najpálčivejšie ekologické problémy súčasnosti (a nielen ekologické, ale už aj politické, vojenské a pod.)


Výsledky výskumov by mohli byť pre niekoho negatívnym prekvapením. Pre mňa boli prekvapením tiež, avšak pozitívnym. Doteraz som totiž predpokladal, že recyklácia zaťažuje životné prostredie o niečo viac, než novovýroba. Veď si to zoberme. Smetiarske auto musí teraz prejsť po tej istej ceste minimálne štyrikrát: raz pre sklo, raz pre plasty, raz papier a raz zmiešaný odpad. Aj tento recyklovaný odpad sa musí ďalej spracovávať, okrem toho sa musí zložito triediť, nezanedbateľné sú vstupné investície - treba postaviť nové budovy, nové stroje, a to tiež stojí množstvo energie a skleníkových plynov. Zvlášť v minulosti sa stávalo, že po takto spracovaných surovinách neexistoval dopyt, a tak sa ich mestá nakoniec aj tak zbavili spálením. (tu niekde mohli mať základ fámy, že triedený odpad nakoniec aj tak skončí na smetiskách)

Podľa všeobecne uznávaných štúdii je ekologická efektivita recyklácie nasledovná:
  1. úplne najviac sa oplatí recyklovať plechovky - uvádza sa, že sa pri tom ušetrí až 96% energie oproti prvovýrobe (paradoxne práve kontajner na plechovky vo svojom okolí nikde nevidím)
  2. rozhodne sa oplatí recyklovať aj papier a kartóny (lepenky) - s úsporou niekde okolo 70%
  3. horšie je to už s plastami, kde sa úspora pohybuje len niekde na úrovni 30-50% a
  4. najdiskutabilnejšie je sklo, ktoré síce možno recyklovať prakticky donekonečna, ale jeho energetická náročnosť je porovnateľná s prvovýrobou. Navyše piesok, na rozdiel od ropy, rozhodne nie je a ani v najbližšej dobe nebude vzácnou surovinou.
Aplikované do praxe: úsmev na mojich perách bude rozhodne väčší, keď budem vhadzovať plechovku do príslušného kontajnera, než keď do obdobného kontajnera hodím fľašu od vína. Zhrnuté a podčiarknuté, oplatí sa recyklovať hlavne plech a papier, naopak pri skle je najvýhodnejšie fľaše vracať (výkup v obchodoch). Samozrejme, keby som bol ekologický fanatik, tak nakupujem výhradne ovocie a zeleninu nebalenú v plastoch, víno čapujem do vlastnej obstarožnej fľaše vo vinárňach a mäso jedine z pultového predaja. Ja som však skôr pragmatik, ako fanatik, a tak k tomu poviem iba jedno: Too much energy for nothing = ineffective energy.

Nikdy som si síce nepočítal svoj osobný CO2 ecological footprint, napriek tomu mám v sebe ale zárodok niečoho podobajúceho sa ekologickému svedomiu. Zvlášť keď si predstavím, ako v p... ehm ehm, v riti budú naši potomkovia (ale o tom niekedy inokedy). A tak som si dal nasledujúce ekologické predsavzatia:
  1. budem sa u magistrátu informovať, či a kedy plánujú zaviesť zber plechových odpadov
  2. budem ešte poctivejšie triediť odpad (veď bývam vo veľkom meste, a tam sa to rozhodne oplatí, ekologicky a asi aj ekonomicky)
  3. pri nákupoch budem trochu myslieť aj na to, koľko odpadov tým následne vyprodukujem
  4. a last but certainly not least - zlepším svoje ekologické návyky čo sa priameho šetrenia energií týka: nenechávať zapnuté svetlá, obrazovky, sprchovať sa šetrne, chodiť častejšie po schodoch ako výťahom, naďalej využívať MHD pred autom (ktoré nemám) a pod. Zas nečakajte, že na seba budem liať vodu po spolubývajúcich, ale tak... chápeme sa, rezervy sa dajú nájsť vždy.2

Takže asi toľko nateraz, smartly out. Budem rád, ak mi do komentov dáte nejaké tipy, alebo sa pochválite, ako ste vy prispeli k znižovaniu energetickej stopy svojej, alebo blížneho svojho. :)







1) Typický príklad: Šetríme papierom, šetríme naše lesy! Zas nepochopenie príčiny a účinku. Drevo patrí predsa k obnoviteľným zdrojom energie. Lesy si nezničíme tým, že budeme kupovať papier, ale tým, že budeme znižovať ich plochu. Keď nebude dopyt po papieri, nebude dopyt ani po dreve. Majitelia to zabalia a radšej predajú nechránené lesné pozemky napríklad farmárom. Aj tu je však problematika zložitejšia, ako sa na prvý pohľad zdá, napríklad je ťažba dreva prísne regulovaná zákonom a to, že vlastním lesný pozemok, ešte neznamená, že na ňom môžem ťažiť drevo. Chcel som to ale uviesť len ako príklad, aké môžu byť zdanlivo krásne a vznešené (ale zjednodušujúce) argumenty nebezpečné.

2) a najväčšie rezervy majú mimochodom Bulhari a Rumuni. Nestretol som sa tam s hostelom bez netesných kohútikov a záchodov. Išlo doslova o hektolitre vody denne. Parchanti. A potom, že prečo boli také drahé!

Zdroj obrázka: https://farm3.static.flickr.com/2617/4176867533_c4dd053bdf.jpg
 


Komentáře

1 Platan Platan | E-mail | Web | 4. června 2017 v 22:04 | Reagovat

Takto som sa na recyklovanie teda nepozeral. Vybral si si zaujímavú problematiku a celkom ma teší že vidím niekoho v mojom veku kto sa na také veci pozerá rozumne. Dúfam, že sa Ti zásady podarí splniť :-) BTW tie zdroje by si možno mohol v ďalších podobných článkoch hodiť na koniec. Tak nikomu nebudú prekážať a kto chce si ich nájde. (nie že by to bez toho nešlo)

2 Sili Sili | Web | 7. června 2017 v 14:45 | Reagovat

To je pravda, že kontejnery na plechovky okolo sebe skoro nevidím. A ta informace o tom, co se vyplatí recyklovat, je vážně užitečná, takže díky za to.
Asi mi ale uniká jedna věc. Proč považuješ skleníkové plyny za vojenský problém?

3 smartly smartly | Web | 8. června 2017 v 16:59 | Reagovat

[1]: S nejakým environáckom stojacim po mojom boku by to šlo jednoduchšie. Ale o tom to práve nie je, ale o tom začať od seba, dobrovoľne, a bez toho, aby som sa tým chválil (napríklad aj na blogu :D, ale tak chcel som aj aspoň svojou štipkou prispieť k osvete no :D)
A neodpustím si, ale vek naozaj nehrá žiadnu rolu :)

[2]: Tak to mám radosť:) No ja som to myslel v širších súvislostiach. Globálne otepľovanie už dávno nie je teória. Dnes už to je 1. vedecky 2. dokázaný 3. fakt. Že sa stále nájdu ľudia, ktorí tomu neveria, a dokonca títo ľudia sedia napríklad aj na najvplyvnejšej stoličke sveta, je len smutný testament ľudstva. A ako to súvisí s vojnou? Všetko so všetkým súvisí. Človek je ešte stále závislý od prírodných zdrojov (ešte stále sme netto príjemcovia (dá sa to povedať aj nepekne - parazity)), a to sa v blízkej budúcnosti asi nezmení. No a keď bude 40% zemského povrchu prakticky neobývateľných (paradoxne najviac v tých najľudnatejších regiónoch sveta), vieme si predstaviť, k akým presunom nielen obyvateľstva, ale aj geopolitických centier moci bude dochádzať. Čím rýchlejšie zmeny klímy, tým divokejšie to bude.

4 smartly smartly | Web | 8. června 2017 v 17:05 | Reagovat

[2]: (poviem ti tajomstvo, o ktorom sa nahlas obvykle nehovorí, iba sa sem tam akoby bokom "prešuškne": Dni ľudstva sú už dávno zrátané. Otázka už nie je či, ale kedy. Niektorí veria, že sa to ešte našej generácie absolútne netýka, iní si už dávno prestali šporiť na dôchodok. Nech už je to akokoľvek, ja môžem zopakovať iba jedno: Smej sa, kým máš všetky zuby (a.k.a. Carpe diem))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama