Don't dream, it's over.

20. června 2017 v 18:46 | smartly
Páči sa mi, ako J. najprv napíše svoje myšlienky, a až potom vymyslí nadpis. Niekedy nadpis ani nesúvisí s obsahom článku. Lebo načo? Načo vyrábať ďalšie mantinely? Ako keby sme si ich už nevyrobili dosť medzi sebou.

Tiež si pamätáte svoje sny iba vtedy, keď máte slabý a neustále prerušovaný spánok? I tak to však stálo za to. Pretože, koľkokrát ste sa už zobudili na to, že sa dusíte, lebo sa nemôžete prestať smiať na absudrnej scénke z vlastného sna? "Bon giorno porno, signor." Môj mozog je buď absolútny šialenec, alebo abnormálny génius.


D. sa mi ráno sťažovala, že ju môj hlasný smiech zobudil. Nasledujúci deň už si musela nájsť iného dobrodinca, u ktorého prespí. Kde ste stratili zmysel pre humor, ľudia? Keby ma niekto uprostred noci zobudil svojim smiechom a mal by túžbu ho so mnou zdieľať, bol by som nekonečne šťastný. Zvlášť, keby to bol človek, ktorý už dávno nezdieľa. Máte právo mlčať. Všetko, čo poviete, bude použité proti vám.

Principiálnosť musí byť, aj keď uznávam, že ešte aj väzenská cela s Arpádom Balázsom, ktorý ti to bude každý deň strkať do zadku, je lepšia, ako samotka. Ale ja sa nesprávam podľa toho, čo je najlepšie pre mňa. Ja som principiálny. A tak mi to do zadku ešte nikdy nikto nestrčil.

Mali sme toho dňa zaujímavú diskusiu o Bohu.
"Ale to je viera, nie veda. Ja neviem, prečo sa rodia deti s rakovinou. Viem ale, že Boh je nekonečne dobrý. Verím tomu."
"A ja verím, že existujú dobrí ľudia. A oni existujú. Kelly, Chbosky... Len ich je neuveriteľne málo, a sú tak rozptýlení, že pre mňa je to úplne rovnaké, ako keby neexistovali."
"Len Boh tu bude pre teba vždy a stále."
"Ale ja nechcem veriť v Boha. Ja chcem veriť v človeka."
"---" (ticho)




"Chýbaš mi."
"Aj ty mne. Ale s tým nič neurobíme. Delia nás nekonečné diaľky, čoskoro zabudneme, ponoríme sa do sveta bezprostredne okolo nás, s ľuďmi priamo v našom dosahu, pretože tak svet funguje. Bolo to pekné, ale je to minulosť."
To už som samozrejme nepovedal. Máte právo mlčať.


Skúste si predstaviť vodný svet, na ktorom je 7 miliárd malých ostrovčekov, a ľudstvo už pozná internet, ale ešte nevynašlo vodnú ani leteckú dopravu. Vaša jediná komunikácia je cez písmenká.

A teraz si to prestaňte predstavovať. Taký svet existuje. Je to náš svet. Môj svet, a svet všetkých ľudí, s ktorými by sme si rozumeli aj bez slov. Pretože ľudia mne podobní vždy boli, sú, a vždy budú len vo virtuále. Viem. Okúsil som oba svety.

To by bolo moc fajn, keby ten virtuál stačil. Ale ono to sakra nestačí. Je to ako pozerať sa na obrázok vianočnej večere, alebo čítať si príručku o sexe. Dočasne postačí, ale vždy to bude len náhrada. Alebo ty už nepotrebuješ počuť, ako jej bije srdce, zatiaľ čo jej ležíš na hrudi? Už nepotrebuješ vidieť endorfíny v jej očiach, zatiaľ čo schádzate zo šialeného kolotoča, ktorý ste spoločne úspešne prežili? Už ti nechýba jej hlas, ktorý ma tisíc rôznych podôb, keď sa smeje, keď je naštvaná, keď sa s tebou hrá, keď má strach?

Dotklo sa vás to na citlivom mieste? Nedotklo. Sú to len zasrané písmená. A Homo sapiens sapiens sa evolučne nevyvíjal vo virtuále. On sa vyvíjal v reále. Chápete, čo tým chcem povedať? Že tomu zodpovedajú aj jeho potreby, blbečci.

Alebo nie? Cítim sa ako Posledný Mohykán.










.

 


Komentáře

1 Platan Platan | E-mail | Web | 22. června 2017 v 0:05 | Reagovat

Nejak ste zdekadentnel pán kolega. Pekne napísané, ale písmená dokážu veľmi veľa. Bol som tam viem o tom niečo. Na citlivom mieste sa to človeka nedotkne lebo to často nie sú jeho starosti. Ak to bude čítať niekto v podobnom rozpoložení, určite sa ho to dotkne :-)

2 smartly smartly | Web | 23. června 2017 v 18:39 | Reagovat

[1]: Ona tam bola predtým svätožiara? Tak to je len dobre. Určite mi cez to svetlo nebolo vidno do tváre.

3 Zuzana Zuzana | Web | 24. června 2017 v 23:43 | Reagovat

Najhoršie je, keď sa nikto nenájde v reálnom ani virtuálnom svete. Samota bolí. Väčšinu času sa mi darí na to nemyslieť.
Sny sú aspoň sladké. Záchvaty smiechu mávam pri pozeraní do ohňa, už ma chceli poslať k psychiatrovi, keď zistili, že nie som zhúlená. Ale čo by konštatoval? Že som stroskotaná existencia?
Ak boh existuje, tak je riadne na hovno, lebo nakoniec neostáva ani on...

4 smartly smartly | Web | 29. června 2017 v 19:53 | Reagovat

[3]: Ja by som na psychiatriu poslal všetkých, ktorým prídu divné úplne normálne veci. Napríklad záchvaty smiechu pri pozeraní do ohňa:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama