Homo virtualis mala spinalis

20. června 2017 v 18:46 | smartly |  Popeye už papal
Páči sa mi, ako J. najprv napíše svoje myšlienky, a až potom vymyslí nadpis. Niekedy nadpis ani nesúvisí s obsahom článku. Lebo načo? Načo vyrábať ďalšie mantinely? Ako keby sme si ich už nevyrobili dosť medzi sebou.

Tiež si pamätáte svoje sny iba vtedy, keď máte slabý a neustále prerušovaný spánok? I tak to však stálo za to. Pretože, koľkokrát ste sa už zobudili na to, že sa dusíte od smiechu na scénke z vlastného sna? "Bon giorno porno, signor."


D. sa mi ráno sťažovala, že ju môj hlasný smiech zobudil. Nasledujúci deň už si musela nájsť iného hostiteľa.

Mali sme toho dňa s D. zaujímavú diskusiu o Bohu.
D: "Ale to je viera, nie veda. Ja neviem, prečo sa rodia deti s rakovinou. Viem ale, že Boh je nekonečne dobrý. Verím tomu."
"A ja verím, že existujú dobrí ľudia. A oni existujú. Kelly, Chbosky... Len ich je neuveriteľne málo, a sú tak rozptýlení, že pre mňa je to úplne rovnaké, ako keby neexistovali."
D: "Len Boh tu bude pre teba vždy a stále."
"Ale ja nechcem veriť v Boha. Ja chcem veriť v človeka."
D: "---" (ticho)

Skúste si predstaviť vodný svet, na ktorom je 7 miliárd malých ostrovčekov, a ľudstvo už pozná internet, ale ešte nevynašlo vodnú ani leteckú dopravu. Vaša jediná komunikácia je cez písmenká.

A teraz si to prestaňte predstavovať. Taký svet existuje. Je to náš svet. To by bolo moc fajn, keby ten virtuál stačil. Ale mne to príde ako pozerať sa na obrázok vianočnej večere, alebo čítať si príručku o sexe. Dočasne postačí, ale vždy to bude len náhrada. Alebo ty už nepotrebuješ počuť, ako jej bije srdce, zatiaľ čo jej ležíš na hrudi? Už nepotrebuješ vidieť endorfíny v jej očiach, zatiaľ čo schádzate zo šialeného kolotoča, ktorý ste spoločne úspešne prežili? Už ti nechýba jej hlas, ktorý ma tisíc rôznych podôb, keď sa smeje, keď je naštvaná, keď sa s tebou hrá, keď má strach?

Homo sapiens sapiens sa evolučne nevyvíjal vo virtuále. On sa vyvíjal v reále. Tomu zodpovedajú aj jeho potreby.









.

 


Komentáře

1 Platan Platan | E-mail | Web | 22. června 2017 v 0:05 | Reagovat

Nejak ste zdekadentnel pán kolega. Pekne napísané, ale písmená dokážu veľmi veľa. Bol som tam viem o tom niečo. Na citlivom mieste sa to človeka nedotkne lebo to často nie sú jeho starosti. Ak to bude čítať niekto v podobnom rozpoložení, určite sa ho to dotkne :-)

2 smartly smartly | Web | 23. června 2017 v 18:39 | Reagovat

[1]: Ona tam bola predtým svätožiara? Tak to je len dobre. Určite mi cez to svetlo nebolo vidno do tváre.

3 Zuzana Zuzana | Web | 24. června 2017 v 23:43 | Reagovat

Najhoršie je, keď sa nikto nenájde v reálnom ani virtuálnom svete. Samota bolí. Väčšinu času sa mi darí na to nemyslieť.
Sny sú aspoň sladké. Záchvaty smiechu mávam pri pozeraní do ohňa, už ma chceli poslať k psychiatrovi, keď zistili, že nie som zhúlená. Ale čo by konštatoval? Že som stroskotaná existencia?
Ak boh existuje, tak je riadne na hovno, lebo nakoniec neostáva ani on...

4 smartly smartly | Web | 29. června 2017 v 19:53 | Reagovat

[3]: Ja by som na psychiatriu poslal všetkých, ktorým prídu divné úplne normálne veci. Napríklad záchvaty smiechu pri pozeraní do ohňa:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama