Dvoch Chopinov a jedného Beethovena, prosím.

28. května 2017 v 1:44 | smartly

Pustili ste si to? Tak si to patrične vychutnajte, pretože čoskoro sa premiestnime presne 140 rokov dozadu, do doby, keď nielen že ešte neexistovalo duo Tears for Fears, ale dokonca ani záznam zvuku.


27. máj 1877, New Jersey. Zatiaľ čo Thomasov kamarát cestuje do New Yorku, pretože už dva roky nepočul žiadnu hudbu, Thomas A. Edison sedí na verande a zamyslene hľadí na čoraz obľúbenejší vynález svojho kolegu (telefón). Práve premýšľa, ako zredukovať geometricky narastajúci počet telefónnych operátorov zautomatizovaním niektorých opakujúcich sa hlásení. Ak sa mu to podarí, hlášku "Volané číslo neexistuje" si už vypočujeme iba v podaní jedného jediného hlasu. V ruke žmochlá ihlu, okrúhly kúsok kovu a niečo, čo sa podobá lieviku. Teraz to ešte nevie, ale už o niekoľko mesiacov, na sklonku roku, verejnosti predstaví celkom novú "rozprávajúcu mašinu", ktorú odborne pomenuje názvom fonograf.

Telefónni operátori mu za tento vynález asi nepoďakujú. Zato jeho kamarát už čoskoro nebude musieť jazdiť do New Yorku, keď sa mu zacnie po hudbe. Rozprávajúca mašina má tú zázračnú vlastnosť, že dokáže nahrávať a prehrávať zároveň. Ako nejeden geniálny vynález, aj tu je princíp hriešne jednoduchý. Ihla na kovový povrch valca mechanicky zaznamenáva zvuk. Čím hlbšia ryha, tým silnejší bol zvuk. Čím vyššia frekvencia záderov, tým vyšší zaznel tón.1 Prehrávanie funguje úplne rovnako, iba opačne.

No dobre, ešte to nie je platňa. Sem by sa nezmestila ani priemerná b-side z albumu Songs From a Big Chair. Navyše je zvuk "trochu" plechový a plastický, ale na prvý prototyp prehrávača viac než dobre. Napokon, posúďte sami.

Tak len pre istotu... všetci súhlasíme, že sa mal Alfred Nobel narodiť o 24 rokov skôr, že? Že???!

Pamätáte si ešte niekto LPčka? Keď som ešte nežil, otec sa rozhodoval, či si kúpi auto, alebo prehrávač platní. Cena oboch bola približne rovnaká. Som rád, že sa rozhodol pre prehrávač. Moja prvá spomienka z detstva sa točí okolo tohto prehrávača. Sedel som na fotelke a so zatajeným dychom počúval album Black Celebration od Depeche Mode. Mama ma volala do kuchyne, ale ja som sa ani nepohol. Sedel som schúlený na fotelke, od samého začiaktu v rovnakej polohe, nehybne, dúfajúc, že keď sa nepohnem, svet zabudne na to, že platňa sa mala už dávno skončiť. Len čo sa pohnem, svet si spomenie, a ja budem musieť prejsť tým utrpením otvoriť prehrávač, chytiť platňu, obrátiť na druhú stranu a spustiť.

Ach, slová, slová, chabé ste, biedne, ničotné. Ako by ste vyjadrili slovami ten pocit, keď sa vaša najobľúbenejšia skupina objaví vo vašom najobľúbenejšom filme?

Koľkokrát ste boli na koncerte? Živý koncert so živou skupinou, ktorá hrá a spieva naživo. Dúfam, že viackrát, ako ja. For your sake. Niežeby som ja bol imúnny voči masovým koncertovým endorfínovým nákazám, iba som jednoducho asociál. Našťastie už nežijeme v 19. storočí a právo pustiť si hudbu kedykoľvek a kdekoľvek do sluchátok je nekodifikovaným základným ľudským právom. Nepotrebujeme klonovať Arthurov Rubinsteinov, keď si chceme vypočuť Chopina. Stačia nulky a jedničky.

Čo by sme ale robili, keby jediným spôsobom, ako zaznamenať hudbu, boli noty? N O T Y???! Neviem ako vy, ale ja by som sa tie noty dôkladne naučil. Bez hudby by som nevydržal ani jedinú zimu. A možno že to vidím až príliš čierne. Možno by som sa nikdy nestal závislý na hudbe in the first place. Možno by som sa konečne naučil hrať na gitare. A možno... Možno by som si založil acapellu. Nevieš hrať ani na triangel? Nevadí. Ešte máš hlas. Ten najkrajší a najvariabilnejší nástroj. A tak by sme si hmkali a hmkali... Mimochodom, nechce sa niekto pridať do acapelly?

Záleží na tom?







1) Otázka za milión: A ako zaznamenáme farbu tónu? Inými slovami, ako zapíšeme, že to, čo hrá, nie je gitara, ale klavír?

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama