7 typov ľudí v obchode

Úterý v 16:44 | smartly |  Popeye už papal
Každý z nás vedome, alebo podvedome filtruje ľudí, a tým si vytvára svoju "sociálnu bublinu". Pre mňa je napríklad dlhodobo a pravidelne charakteristické, že zásadne nepoznám ani jediného človeka, ktorý volí (volil) vládnucu stranu. Hoci štatisticky by som ich mal poznať aspoň 300. Takisto nepoznám ani jediného pichača heroínu, nájomného vraha, objednávateľa vraždy, ľudožrúta, zlatokopku.

Platí to ale aj opačne! Ešte nikdy ma nikto takýto neoslovil. Okay, raz cigáň na ulici s akýmsi bielym práškom - ale toho nerátam medzi ľudí, ktorých poznám. (zato ma ale bezpodmienečne a vždy osloví každý bezdomovec)

No a na obchodoch je krásna práve takáto vec: jesť a piť musí každý! (nakoniec snáď aj tí breathariáni si na predsmrtnej posteli uvedomia, že by im s tým jedlom bolo predsalen lepšie) Pretože evolúcia nerozlišuje, či ste topmanažér, gejša alebo vrátnik dedinského bordelu, dokonca sa ani nepýta, či ste mnohobunkovec. Máte aspoň jednu bunku? Musíte jesť! Preto môžme hádam bez obáv uzavrieť, že obchody nám poskytujú štatisticky dokonalý prierez ríšou ...obunkovcov. Poďme si ich teda, prísne vedecky, rozdeliť na 7 kategórií.


 

Capisce?

Neděle v 17:49 | smartly |  čaká na Ká
World where nobody cares.
World where nobody feels.
World where nobody cares.
World where nobody feels.
World where nobody cares.
World where nobody feels.
Dead world. Dead world.
I live in a dead world.


Vták

10. října 2018 v 19:17 | smartly |  papaj Popeye
Volal sa... vlastne sa nijak nevolal. Majitelia mu zabudli dať meno, a tak bol proste iba "ten vták". Pestrofarebný anduliak - deň čo deň sedával na letnej teraske pred indickou reštauráciou (samozrejme v klietke) a tešil sa neustálej pozornosti hostí. Každý sa s ním chcel porozprávať, každý obdivoval jeho krásne perie, fotili si ho, robili si s ním selfíčka, napriek zákazu mu pašovali pamlsky, keď sa čašník nedíval. Boli to krásne časy, mal všetko čo si mohol priať, snáď len krídla ho občas boleli, z nedostatku pohybu, ale utešoval sa tým, že nie všetky vtáky boli stvorené na lietanie. Napríklad také sliepky.
 


Posledná kapitola k téme žena

22. září 2018 v 14:33 | smartly |  Popeye už papal
Keď sa ráno pozrieš z okna a vonku je vidno, neznamená to ešte, že každý deň vychádza slnko. Keď sa ale ráno čo ráno pozrieš z okna už po tisíc sedemsto štyridsiaty siedmy krát a ono je vidno po tisíc sedemsto štyridsiaty siedmy krát, potom ti nikto nemôže vyčítať, že uveríš tomu, že slnko vychádza každé ráno. Aj keby to nebola pravda.

Kde by sa dali nazbierať pavúky?

16. září 2018 v 20:08 | smartly |  Popeye už papal

Pavučino-habilitujúce pavúky sú fascinujúce stvorenia. Obvykle majú najmenej osem očí, a všetky sú im na tri veci. Pri lokalizácii koristi používajú výhradne hmat, a preto musia pri každej križovatke dvoch a viac vláken na maličký okamih zastaviť. Keďže vopred netušia, ako vyzerá korisť, a či je nebezpečná, pristupujú k nej podobne, ako myš akútne umierajúca od hladu k myske so syrom, na ktorej sedí spiaca mačka. Prípadné žihadlá či kusadlá identifikujú výhradne hmatom na diaľku, prostredníctvom pavučiny. Celý čas pri tom samozrejme musia myslieť na horolezecké istenie, pretože mravce a iné hmyzožravce si s radosťou pochutia na pavúkoch - bezdomovcoch.

This is my predsudok

13. září 2018 v 19:34 | smartly
Dneska sa stali tri veci, ktoré do mňa naliali dávku nádeje, optimizmu a tepla. Tepla, ktoré sa rozlieva po celom tele a hreje a hreje, až si musím dať pozor, aby som nezabudol, že sedím pod oknom otvoreným dokorán, zatiaľ čo nad obzorom si už slnko ustieľa a netopiere si so škvŕkaním brucha rozlepujú oči. Dve sú asi príliš osobné, a tak sa s vami podelím aspoň o tú tretiu, pretože je hriech nechávať si pekné veci len pre seba.

Možno si niektorí z vás pamätajú, ako som sa kedysi s nadsázkou1 posťažoval, že "ženy nevedia robiť hudbu". Iní z vás si zas môžu spomenúť, ako som len nešťastne mávol rukou pri slovnom spojení "Američania a hudba". Tak nedávno som (storočie za ostatnými, ja viem) objavil kapelu, ktorej sa podarilo vyvrátiť obe tieto "axiómy" naraz.

Zámerne blšia veľkosť, aby ste si to rozklikli :))

A to je všetko? :D




1) lexikálne, gramaticky a jazykovedne zameraných príslušníkov prosím, aby mi odpustili, ale mne sa to slovo páči ďaleko viac, ako zveličenie

Fatal Error

8. září 2018 v 9:28 | smartly
Tak zdá sa, že nachvíľu mi predsalen blog.cz umožnil prihlásiť sa, a ak toto čítate, tak aj zverejniť článok. Ale takto sa to ďalej nedá, nefunguje nahrávanie fotiek, miznú náhodné články aj komentáre, občas sa nedá ani prihlásiť. Ohlasujem bye-bye blogu.cz, ale migrovať to budem asi len pomaly, lebo je to nudná a jednotvárna činnosť bez pridanej hodnoty. Takže až budem mať nový blog, ohlásim to tu (ak mi to blog.cz dovolí).

RIP blog.cz, bol si fajn.


Edit 13.9.(štvrtok): V kuloároch sa čviriká, že všetky problémy sú len predpôrodnými bolesťami niečoho zbrusu nového a funkčného, tak si ešte chvíľu počkajme, ako sa to vyvinie.

Mi mi mi mi mi mi mi, mi mi only mi

4. září 2018 v 20:16 | smartly |  Samospúšť

Rehlíš sa teraz v posteli, na záchode, v kancelárskom kresle alebo v nákupnom centre, že deepest-of-the-deep smartlymu sa páči práve takáto kliposnička? Noačo! Má svoj "říz", je chytľavá, v klipe vystupujú celkom pekné baby, takže si ju s prehľadom obhájim. Meh.

(rázna zmena tónu hlasu) Ale vybral som si ju z iného dôvodu. Ja ju chcem totiž venovať. Komu? Tebe. Tebe, čo si teraz povýšenecky pokrčila nosom, pretože teba sa tento klip rozhodne netýka! Ty by si nikdy tak hlboko neklesla. Ty máš svoju úroveň. Úroveň takú vysokú, že si ňou oklamala nielen všetkých naokolo, ale nakoniec aj samú seba. Kdesi uprostred všetkej tej sofistikovanej dokonalosti si už zabudla, že aj Ty si len človek s ľudskými potrebami.

A tak, zatiaľ čo tieto "nadržané, povrchné, narcistické egocentričky", nad ktorými dnes krútiš nosom, budú v tridsiatke už vyzreté dospelé ženy s bohatým (nielen sexuálnym) životom a množstvom spomienok, ty budeš dvanásťročným dievčatkom, ktorého život sa zrúti pri prvom náznaku kritiky, dievčatkom, ktoré celé roky sedelo spútané v cele vlastnej nadradenosti. Samé jednotky vystrieda červený diplom, potom tridsaťsedem titulov, stena oblepená certifikátmi, ktoré každému dosvedčia, že si najúspešnejší človek v galaxii, ktorý si však, a to je len taký maličký, úplne nepodstatný detail, ešte nikdy nevrzol.

Because
A tvoj život je toho dôkazom.

Tak čo teda?

18. srpna 2018 v 10:52 | smartly |  čaká na Ká
Vyhorených snov
urnový háj,
askézou prísnou
dobyjem raj.


Planú nádej spláchnem
plechovkou piva,
bo zostáva na dne,
koho nádej živá.


Však len čo mám, bez sránd
s flegmou prímerie,
už ma zas buzerant
šklbe za perie.


Došklbaný po hlavu
kričím: čo teda chceš!
Máš ty vôbec predstavu,
či ani sám nevieš?



(aspoň ževraj)
(to tak býva)
(ma už serie)
(chlapče, nerieš)


Viazaný verš mi vždy pripomínal túto scénu: Bojovník za slobodu, kedysi plný ideálov a energie, teraz smutne vykukuje na zapadajúce slnko spoza zamrežovaného okienka väznice pre politických väzňov. Potom mu v hlave skrsne idea. Narýchlo, v žiari posledných paprskov, vezme do spútaných rúk kamienok a celý zadýchaný vyrysuje do opadanej omietky pod oknom pár krkolomných rýmov. Potom si unavene ľahne na starý zavšivavený matrac, ale usmeje sa, pretože vie, že v epicentre neslobody vzniklo niečo rebelsky krásne a slobodné!

You still have it all

25. července 2018 v 22:25 | smartly |  čaká na Ká
Cannot be explained
what needs no explanation
Cannot be found
what has to find you

Cannot be taken
what was always there
Cannot be lost
what was once found.

Dedicated to our mutual secret.


I so much hope this song makes you smile for a tiniest secret second.

Kam dál