Dvoch Chopinov a jedného Beethovena, prosím.

Včera v 1:44 | smartly

Pustili ste si to? Tak si to patrične vychutnajte, pretože čoskoro sa premiestnime presne 140 rokov dozadu, do doby, keď nielen že ešte neexistovalo duo Tears for Fears, ale dokonca ani záznam zvuku.
 

Búrka

12. května 2017 v 19:52 | smartly
Tamtamy na obzore bubnujú nevyhnuteľnosť. Dunia a trhajú oblohu.
Bum. Litre zázraku určeného len pre neho.
Vlasy kvapkajú a šteklia ho na šiji. Ozón sa lepí na pľúca a tričko sa lepí na hrudník.
Svet premaľovaný do nových odtieňov.
Obe ruky zaborí do vlasov, zatvorí oči...

Ticho po búrke.
Ticho pred búrkou.

Jemný náraz. Otvorí oči.
"To nič.", usmeje sa na neho dievča s ceduľkou Free Hug a natiahnutými rukami.
Inštinktívne kopíruje jej pohyb, až kým ich telá nesplynú v objatí.
Chvíľu ho absolútne paralyzuje akýsi intenzívny pocit. Tento pocit následne strieda kŕč, panika, splašené búšenie v spánkoch a nakoniec mdloby.
"Nie.", zachytí ho, než sa stihne odtlačiť. "Pustím ťa, až keď to budeš naozaj chcieť. Inak by to nebol skutočný hug.", povie s absolútnym pokojom.

A tak tam stáli a stáli, dve mokré rozpálené telá zakliesnené do seba, a jeho telo sa neprestalo triasť. Ubehli minúty, potom hodiny, a stáli by tam navždy, ale on sa už nevládal ďalej držať.
Naposledy ju pevne stisol, a potom sa ruzlúčili. Slabý a omámený sa dotackal až k vchodu a snažil sa nájsť ten správny kľúč, zatiaľ čo sa hlava točila.
Štyri chladné steny stáli tam, kde predtým. Zatvoril oči. Kiež by ich už nikdy viac nemusel otvoriť.

Len ja a hviezdy

12. května 2017 v 1:43 | smartly
Je to môj veľký sen. Počas tmavej, bezmesačnej noci sa dopraviť na koniec sveta, tam si len tak ľahnúť doprostred cesty a zírať nekonečné hodiny na hviezdnu oblohu nad sebou. V diaľke iba šum lístia, a všade naokolo nepreniknuteľná tma.



Kam dál

Reklama