Versus Tag

Včera v 19:57
Tag a je to tu. Už aj mňa si vzala do parády slabšia chvíľka, a tak prichádzam s niečím, čo keby mi ešte pred rokom niekto povedal, že urobím, smial by som sa tak, že by mi prišla pokuta z Marsu pre rušenie nočného kľudu. Totiž tag. Náramne som si to užil, a teraz sa spätne snažím prísť na to, že prečo.

Možno niekto z vás holduje omaľovánkam. Človek pri tom nemusí použiť ani jednu mozgovú bunku moc premýšľať, a nádherne zrelaxuje. To je presne ten dôvod, prečo si s omaľovánkami netykám. Kdesi vzadu v hlave sa furt ozýva ufrflaný nácek, ktorému sa nepáči takéto bohapusté mrhanie mozgovej kapacity. Radšej sa začnem venovať niečomu tvorivejšiemu, len aby bol nácek ticho. Tentokrát však bol nácek na dovolenke a ja som si Tag užil asi tak, ako si vy užívate omaľovávavavavanky.1

Nemôžte však čakať, že frfľoš bude večne váľať šunky pri mori s pohárom Sex on the Peach v ruke, zatiaľ čo ho ovievajú štyri štíhle thajky s poprsím prevyšujúcim hmotnosť zvyšku tela. Ďalší tag tak s omnoho väčšou pravdepodobnosťou vymyslím, ako zodpoviem. Nezazerajte preto na mňa, ak vás v blízkej budúcnosti nekompromisne otagujem. Za to môže nácek.
 

Pravda či nepravda?

17. března 2017 v 12:26 | smartly |  Blog
O tom, že aj smartly dokáže byť zlý. Tri príbehy, z toho dva sú vymyslené, a jeden skutočný. Uhádnete, ktorý to je?

To

1. března 2017 v 21:01 | smartly |  Blog


Stretol som ťa na speve. Prvý pohľad do tvojich očí, stačil len okamih, a videl som to. Život, optimizmus, vášeň, túžbu. Vôľu, ktorú nespúta ani tisíc želiezok, silu, ktorú neskrotí ani tisíc priehrad. Teplo, ktoré neschladí ani nekonečné ľudské vakuum. Svetlo, ktoré zostane svietiť aj v tej najväčšej tme.
 


Máš piercing? Zdochni.

27. února 2017 v 15:29 | smartly |  Blog
"Majú pírsing alebo tetovanie. Ak dostanú žltačku C, majú sa liečiť za vlastné. Okrem ľudí s pírsingom a tetovaním si lieky na hepatitídu C majú sami platiť aj alkoholici a narkomani. Nepreplácaním liečby hepatitídy C pre niektorých pacientov chce Všeobecná zdravotná poisťovňa ušetriť peniaze." Toľko k článku z denníka Sme, ktorý nebudem menovať, lebo je aj tak dobrý len na pokazenie nálady. (Vážne. Zapnite si radšej Pozitivní zprávy. Nie? No, ja som vás varoval.)

Poskočme si teda na chvíľu do alternatívnej buducnosti, s alternatívnym smartlym, ktorý stojí len tak v trencloch v ordinácií svojej obvoďáčky.
"No, podľa výsledkov máte hepatitídu typu C."
"To snáď nie! Neprenáša sa to len krvou a sexom?"
"Áno, prenáša. Čo ma vedie k otázke, ste narkoman alebo alkoholik?"
"Nie, to nie som. Mojou jedinou drogou je môj Miláčik." (ukazuje na PC za stolom obvoďáčky)
(Doktorka sa zdvihne, začne si ho dôkladne prezerať. Po ukončení prehliadky sa na jej tvári zračí sklamanie. Následne jej viditeľne niečo napadne, a teraz sa podozrievavým pohľadom díva na jeho trencle.)
"Že vy tam niečo schovávate?!"
"Ach nie, to by som si nedovolil!"
"No určite. Tetovačku tam máte. Priznajte sa! A dolu s nimi!"

Som smutný

23. února 2017 v 22:31 | smartly |  Blog
Som smutný...

...že ma nútiš nosiť masku, ktorú tak nenávidím.

...že chceš, aby som Teba mal viac rád ako Iného.

...že ma máš rád, iba keď sa správam podľa Tvojich predstáv.

...že si ma nikdy nespoznal, lebo si sa o to ani nikdy nesnažil.

...že si nikdy v živote nevyslovil slová "Som na teba hrdý" a že si neuvedomuješ, aký devastujúci účinok to má na osobnosť človeka, ktorý tieto slová nikdy nepočul.

…že niečo sľúbiš, a potom to nie že nedodržíš, ale zabudneš.

…že Ti nikto nikdy nestál za to, aby si prekonal svoj strach z odmietnutia, a oslovil ho prvý.

...že sa urazíš, keď sa Ťa druhý krát opýtam na meno, namiesto toho, aby si bol rád, že ma naozaj zaujímaš.

…že sa dokážeš nudiť, keď okolo Teba žije ďalších 7 miliárd ľudí hodných spoznávania.

…že hovoríš "Mám ťa rád" vtedy, keď to nemyslíš úprimne a nehovoríš "Mám ťa rád" vtedy, keď to myslíš úprimne.

...že nechávaš komentár iba na najnovšom článku.

...že ďakuješ iba zo slušnosti.

...že dáš prednosť tomu, komu sa páčiš Ty, pred tým, kto sa páči Tebe.








…som smutný z Teba, Človek.

Krá!

18. února 2017 v 16:49 | smartly |  Poviedky

Blbôstka, ktorá mi napadla pri dnešnej ceste z obchodu. Ani nečítajte...

Dve načuchorené vrany si vegetia na drevenom stĺpe s káblom. Zvrchu znudene pozorujú svet pod nimi. Nikde nič zaujímavé, iba tu pod nimi ufunený rozložitejší starší pán v tmavej bunde bojuje s ťažkým nákupom. Pri chôdzi sa nakláňa zo strany na stranu ako polárny tučniak s vajíčkom medzi nohami.
"Kukaj naňho, ten chudák ani nevzlietne!", kráka väčšia vrana menšej vrane.
"Čo je opitý?", nechápe menšia vrana.
"Alebo je na to príliš ťažký. Alebo to ani vôbec nevie..."
"Ó bože, to ho rodičia nenaučili?", menšia vrana krúti hlavou.
"Možno mal krkavčiu človečiu matku."
"Uff. Celý život sa ani neodlepiť od zeme? To by som sa radšej utratila!"

Úprimnosť

13. února 2017 v 21:11 | smartly |  Blog
Úprimnosť je lavína, ktorú keď raz spustíte, už sa nedá zastaviť. Môžte sa zviezť na jej vlne, alebo sa nechať rozmliaždiť.

Voľný pád

9. února 2017 v 21:20 | smartly |  Poézia

Kvap
osamotená letí vzduchom
zatiaľ čo ruka dolieva a dolieva
a nevie kam
lebo portál do duše
zalieva fontána

24.7. How about that? (part III)

20. ledna 2017 v 19:56 | smartly |  Perks
The forest was very densely filled with slim coniferous trees. If it wasn't for the new moon, maybe a small portion of the moon's light would reach the forest ground. Today, though, the visibility was absolutely nonexistent. Total darkness. You could not see your own hand.
Five beams of headlights were hopping up and down in the rhytm of their walking owners. Sharp shadows were dancing around with each step they made. No words were spoken. It looked like a scene from the Blair Witch movie.

Suddenly, Filip stopped and turned off his headlight. If someone was watching, it would look like he just instantly disappeared in the void.
"Turn it off.", said Filip's voice from somewhere close enough.
They agreed happily. It was a great idea! Soon, one after another vanished in a cloud of darkness. Anka was the last. *Click*, and she was gone. Just like that.
Now they could see absolutely nothing, and hear only their subdued breathing. Monika reached with her hands in front of her, and it felt almost like hovering in an empty space. What a strange feeling it was!
"Woow!", Sparrow commented, and it felt strangely loud.
"Ssssh!!", someone reproached him angrily. Again, it sounded excrutiatingly loud in the still air.
For a while, they were just standing there in total silence. Martina reached for Anka, just to be sure she was still there. They both laughed at that.

24.7. How about that? (part II)

19. ledna 2017 v 19:43 | smartly |  Perks
"Stop sniffing around the house, Filip!", Martina said annoyed.
"Ah, not again!", Anka joined Martina's side.
"He's like a friggin' paparazzi. You leave your phone or laptop behind for one second and there he is, already sniffing in it!"
Filip didn't even seem to listen to them. That annoyed Martina even more.
"And you know, what's worst?", she continued, turning now to Filip directly, "That he doesn't even feel a SLIGHTEST HINT OF SHAME.", the last part she said particularly loud.
"Shame for what?", Filip replied absent-mindedly, while trying to have a peek behind an old bookshelf.
"For stalking into other people's private possessions, for example?", Martina suggested.
"It's not stalking if you can see me.", he replied with such innocence, that Martina for a second considered, that she might be crazy.
"See?", Martina turned to Anka again. "Told you."
"He's a lost case.", Anka concluded.
"No. Way!", Filip exclaimed.
"So perhaps he has some conscience after a...", Anka stopped middle sentence, as Filip clearly wasn't talking to them, but to a stack of weed he now had in his hands.